Hubárska sezóna pokračuje

Zato hubári nosia z lesa plné košíky suchohríbov hnedých, zamatových a najmä žltomäsových.

„Suchohríby sú všetky jedlé a chutné huby vhodné na akúkoľvek kuchynskú úpravu. Keďže sa už v bytoch kúri, veľmi dobre sa usušia na radiátoroch, ale pokiaľ sú mladé, je ich možné aj nakladať do octového nálevu. Pokiaľ však ide o suchohríby žltomäsové, treba si ich vždy dobre obzrieť, či sa ich nechytá pleseň, čo býva vo vlhkom prostredí dosť časté, predovšetkým pri starších plodniciach. Takéto huby už nie sú vhodné na konzumáciu,“ radí znalec húb a amatérsky mykológ Pavol Hložanský z Prievidze.

„Jesenná paleta húb je však ako zvyčajne oveľa širšia. Medzi najkrajšie určite patria muchotrávky červené. Sú síce symbolom jedovatých húb a právom, ale pohľad na ich sýtočervené bodkované klobúky ma v lese vždy poteší,“ vyznáva sa Hložanský. „Zaujímavá svojím tvarom je napríklad hadovka smradľavá. Vyrastá z akéhosi rôsolovitého vajíčka, z ktorého sa postupne vyvinie vysoký biely stĺpikovitý krehký hlúbik, na konci ktorého je žaluďovitý zelenkavý klobúk. Dospelá huba vydáva zápach podobný hnijúcemu mäsu. Vtedy neláka ku zberu, priťahuje iba muchy. Ale keď je huba ešte vo forme vajíčka, vtedy je jedlá. Plátky možno obaľovať a vyprážať. Už som ju takto upravenú ochutnal, ale nemá bohvieakú chuť,“ priznal sa Hložanský.

Určite podľa neho do košíka patria pôvabnice fialové. Sú to typické jesenné huby. Rastú niekedy pri priaznivom počasí až do Vianoc v ihličnatých lesoch, ale aj v bučinách a tiež často na pokraji lesa, na lúkach. Sú to veľmi chutné huby vhodné do polievok alebo ako nakladané v octovom náleve. „Nemožno ich však jesť surové, napríklad v šalátoch. Obsahujú totiž hemolyzín rozkladajúci červené krvinky, ktorý sa však pri vyššej teplote rozkladá na neškodné zložky,“ upozorňuje skúsený znalec húb.