Huba: Som rád, že Brusel odmietol zaliať našu prírodu do betónu

Projekty vodných nádrží Slatinka a Tichý Potok mienilo podľa jeho slov Ministerstvo životného prostredia SR zaradiť do operačného programu Kvalita životného prostredia na roky 2014 – 2020. „Som spokojný, že Brusel nepodporil tieto protiprírodné betonárske praktiky v štýle budovateľských 50-tych rokov 20. storočia, ktoré sa riadili heslom: Rozkážeme vetru, dažďu!“ poznamenal na margo rozhodnutia EK Huba.

Len odhadované náklady na výstavbu vodného diela Slatinka presahovali 80 miliónov eur, celkovo teda podľa poslanca malo ísť o významné investície. Brusel ich odmietol spolufinancovať. „Prostriedky z pripravovaného operačného programu sa dajú nepochybne využiť účelnejšie. Máme množstvo možností rozumne investovať európske zdroje, nevyriešených problémov je tu množstvo, mnohé pretrvávajú ešte zo socializmu. Iste, aj s vodou treba pracovať, ale nie formou veľkých priehrad či drahým a škodlivým betónovaním brehov a ´kanalizovaním´ riek," vysvetlil poslanec obyčajných ľudí. Podľa neho treba využívať také riešenia, ktoré vodu zadržia v horných častiach povodí, spomalia a regulujú odtok vody z krajiny, lebo zachytávať ju až na dolných úsekoch riek je zväčša drahé a neúčinné. 

Slovenskú stranu podľa Hubu o rozhodnutí informoval v liste vedúci odboru generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku Európskej komisie Christopher Todd. EK podľa neho zaujala „jednoznačne negatívny postoj,“ keďže neexistujú štúdie, ktoré by dokazovali oprávnenosť investícií z pohľadu návratnosti a výhodnosť v porovnaní s inými riešeniami na zadržanie vody. Slovenské orgány o tom boli informované na viacerých rokovaniach. Komisia preverí, ako ministerstvo zobralo do úvahy doterajšie odporúčania. 

„Znepokojuje ma táto tendencia zalievať prírodu do betónu. Je dvojnásobne paradoxné, keď takéto tendencie zdieľajú ľudia práve z ministerstva životného prostredia, a ešte sa takéto projekty snažia zakomponovať do Operačného programu Kvalita životného prostredia,“ konštatuje Huba. „Európska únia chce namiesto toho podporovať najmä zelenú infraštruktúru, čo je cesta oveľa ekologickejšia, ekonomickejšia i sociálnejšia ako veľké priehrady,“ uzavrel.