Hlohovecké vinárstvo Golguz zbiera významné ocenenia doma i v zahraničí. V rokoch 2015 a 2017 sa stali najlepším slovenským vinárstvom, tento rok sa im rekordne až 11 vín umiestnilo v najlepšej stovke Národného salónu vín SR. Aký príbeh sa skrýva za značkou Golguz, ktorá sa za posledné roky etablovala medzi špičku na slovenskom trhu? Ako ovplyvňuje kvalitu vína 48. Rovnobežka, na ktorej pestujú hrozno? Na tieto, aj iné otázky nám dá odpoveď riaditeľ vinárstva Golguz Miloš Holík.
Golguz má 11 rokov. Patrí medzi mladé slovenské vinárstva, ale bohaté na úspechy. Aký je recept?
- Začiatky boli veľmi ťažké, ale spoločným úsilím celého tímu sa nám podarilo dostať vinárstvo na absolútnu vinársku špičku. Momentálne na rozlohe 240 hektárov pestujeme 27 odrôd hrozna, kde stále ešte dve tretiny úrody predávame ďalším výrobcom vína. Samozrejme, že to najkvalitnejšie hrozno z najlepších lokalít si nechávame pre seba.
Ale zrejme nie je jednoduché na tej špičke sa udržať. Je to tak?
Naozaj si vyberáme naše najkvalitnejšie hrozno z najkvalitnejšieho. Dva roky po sebe sme mali v najlepšej stovke Národného salónu vín desiatku vín, tento rok dokonca náš rekord, až 11. To znamená, že kvalitu máme mimoriadne vyrovnanú a z toho sa tešíme. Tým, že nekolíšeme raz hore, potom dole, sme sa zaradili medzi špičku vinárstiev na Slovensku.
Medzi akých producentov sa zaraďujete?
- My nevyrábame víno vo veľkom. Naša ročná produkcia je maximálne dvestotisíc fliaš. Niektoré veľké vinárstva majú päť až desať miliónov. Pestovatelia áno, to sme naozaj veľkí, ale medzi výrobcami vína nepatríme ani medzi stredných. Naopak, menších.
Aká bola tohtoročná úroda?
- Ročník 2018 môžeme považovať za jeden z tých lepších. Nazval by som ho ako priemerný lepší ročník. Krátky priebeh zimy a prudký nástup vysokých teplôt sa postarali o to, že koncom februára začal vinič rašiť prvé puky. Už v marci sme zaznamenali teploty okolo 20 stupňov Celzia. Obávali sme sa, že koncom apríla prídu jarné mrazy, ale tento rok to obišlo vinohradníkov i ovocinárov. Úroda napokon bola o niečo vyššia ako minulý rok.
Nevystrašili vás ani ľadoví muži - Pankrác, Servác, Bonifác?
- Vôbec sme nezaznamenali žiadne nízke teploty. Práve naopak, teploty šli prudko hore a vinič išiel skôr do kvetu ako po iné roky a letné mesiace sa vyznačovali zrážkovým deficitom. V júni padlo 75 mm zrážok, v júli len 22 mm a v auguste sme zaznamenali 38 mm zrážok. Hrozna bolo na koreňoch dostatočné množstvo, akurát mu chýbala vlaha a bolo vidieť, že sa vinohrad trápi. Našťastie prvé septembrové dni nám padlo za tri dni 118 mm zrážok, čo viniču veľmi pomohlo.
Ostalo niečo vo vinohradoch?
- Pravdaže. Jeden hektár Rulandského bieleho sme zasieťkovali a čaká na mráz, aby sme ho zaradili do kategórie ľadový zber. Od roku 2012 sa nám nepodarilo urobiť ľadové víno, lebo klimatické podmienky to nedovoľovali. Minulý rok sme už boli blízko, ale dostali sme sa len na teplotu -5 stupňov Celzia a podľa predpisov ho môžeme zbierať až pri -7 stupňov Celzia. Verím, že sa ho tento rok dočkáme.
Vinohrady máte pri Váhu. Prečo je táto rieka pre vás taká dôležitá?
- Váh totiž vytvára špeciálnu mikroklímu a práve pre ňu sú naše vína známe tým, že máme viac vápenatú pôdu. U červených vín podporuje vyššiu intenzitu farebnosti. Biele vína sú zasa minerálne a veľmi pekne ovocné. Takže vďaka Váhu naše biele vína pripomínajú Rizling rýnsky z oblasti Porýnia. Práve vďaka Váhu nám naše „ryniaky“ postupom času začnú petrolejovať, takže áno, je pre nás mimoriadne dôležitý.
A význam 48. rovnobežky, ktorú na Slovensku obklopujú vaše vinice?
- Niekedy nám dá poriadne zabrať. V roku 2016 sme mali kritický rok, kedy nám vyše sto hektárov zamrzlo. V marci už vychádzali letorasty. Aj sme kúrili ako sa len dalo, ale 24. apríla prišli také prízemné mrazy, že sme prišli o Rizling. A to napriek tomu, že sme vinice vyhrievali. Jedno parafínové vedro stojí 12 eur. Francúzi nimi mali vysvietené vinohrady ako cintoríny. Oni si to ale môžu dovoliť, keď predávajú jednu fľašu za 80 eur. My sme v kritických miestach zapaľovali slamené 500 kg bloky. V roku 2016 však bolo mínus päť, takže nám to nepomohlo, pretože horenie potlačí teplotu iba o dva stupne, teda na mínus tri, takže všetko pomrzlo. V roku 2017 sa stalo to isté, ale bolo iba mínus dva stupne Celzia, takže sme úrodu zachránili.
Aký máte najstarší vinohrad?
- Je to výsadba z roku 1974, takže 44-ročný vinohrad, odroda Rulandské biele. Práve z tohto vinohradu máme mimoriadne kvalitné vína, lebo stará koreňová sústava je veľmi hlboko vpustená, a tak z veľkej hĺbky čerpá mineralitu a premieňa ju do hrozna.
Kto už vaše víno ochutnal, koho si naozaj vážite?
- Najväčšou poctou bola zatiaľ pre nás návšteva pána prezidenta Andreja Kisku minulý rok v decembri. Prekvapil nás tým, že mu chutili všetky vína. Veď je Popradčan... Mal byť u nás dve hodiny a nakoniec ostal tri. Urobil som mu riadenú degustáciu a toto si veľmi vážim a dávam vysoko nielen v rebríčku vinárstva, ale aj v mojom osobnom.
Máte okrem krátkodobých aj dlhodobé ciele?
- Nechceme poľaviť, stále chceme byť medzi najlepšími na Slovensku. Veď sme sa v rokoch 2015 a 2017 stali Vinárstvom roka. Métu však chceme posunúť o niečo ďalej. Tento rok sme priniesli veľa ocenení z rôznych domácich, ale aj zahraničných súťaží ako napríklad z Rakúska, Česka, kde sme získali tituly šampiónov, čo znamená najvyšie hodnotenie v danej súťaži. Do našej vitríny alebo siene slávy by sme chceli doplniť nejaké ocenenie šampióna z najväčších svetových súťaží ako je Francúzsko, USA, či Španielsko. Ja pevne verím, že časom tento úspech príde a náš tím a celý kolektív vinárstva to spolu dokážeme...
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies