Hamšíkov futbalový vzor a držiteľ Zlatej lopty Pavel Nedvěd bude mať 45 rokov

Húževnatého stredopoliara, vicemajstra Európy z roku 1996, zdobia mnohé ocenenia. Vo francúzskom Paríži si 22. decembra 2003 prevzal ako druhý Čech v histórii Zlatú loptu - ocenenie pre najlepšieho hráča Európy. Podobnej cti sa dočkal v roku 1962 český futbalista Josef Masopust. Súčasný viceprezident turínskeho Juventusu bol v prestížnej českej ankete Zlatý míč šesťkrát (1998, 2000, 2001, 2003, 2004, 2009) vyhlásený za najlepšieho českého futbalistu.

Za svoj futbalový vzor považuje Pavla Nedvěda aj slovenský reprezentant a hráč talianskeho SSC Neapol Marek Hamšík. Ten 15. novembra 2010 predstavil knihu o svojom dovtedajšom živote a kariére. Publikáciu s názvom "Najmladší kapitán Marek Hamšík" pokrstil práve Nedvěd neapolskou trávou.

Český prezident Miloš Zeman udelil Nedvědovi 28. októbra 2015 štátne vyznamenanie - Medailu Za zásluhy. Bývalého kapitána českej reprezentácie uviedli 21. marca 2016 do Siene slávy českého futbalu. Česká mincovňa v Jablonci nad Nisou vyrazila 21. marca 2017 pamätnú mincu, na ktorej je zobrazený držiteľ Zlatej lopty.

Pavel Nedvěd sa narodil 30. augusta 1972 v českom Chebe. Vyrastal, dospieval a prvé futbalové kroky urobil v neďalekej obci Skalná. Svoju cestu na futbalové výslnie začal ako žiak najprv v drese miestneho futbalového klubu Tatran Skalná. V roku 1985 sa presunul do RH Cheb (dnes FC Union Cheb), kde strávil rok. Ako 14-ročný odišiel do Škody Plzeň (dnes FC Viktoria Plzeň), kde pod vedením legendárneho mládežníckeho trénera Josefa Žaloudka futbalovo dozrel.

Základnú vojenskú službu strávil v armádnom klube Dukla Praha. Po vojenčine v roku 1992 prestúpil do AC Sparta Praha. Červený dres pražskej Sparty, s ktorou získal v sezóne 1992/1993 československý titul a v ročníkoch (1993/1994, 1994/1995) aj titul v najvyššej českej lige, si obliekal do roku 1996.

Rok 1996 bol prelomovým rokom mladého sparťanského stredopoliara. Po anglických majstrovstvách Európy (ME), na ktorých skončila česká reprezentácia na striebornej priečke, keď vo finále prehrala s výberom Nemecka, upútal Nedvěd svojou hrou manažérov popredných európskych klubov. Už v lete toho roku sa sťahuje do Talianska, kde sa stáva hráčom Lazia Rím, ktorý v tom čase viedol tréner českého pôvodu Zdeněk Zeman.

V Laziu sa zakrátko stal oporou tímu a v hlavnom meste Talianska strávil nasledujúcich päť rokov. V sezóne 1998/1999 triumfuje v poslednom ročníku Pohára víťazov pohárov (PVP), kde vo finále proti španielskemu Realu Mallorca strelil víťazný gól na konečných 2:1. Po víťazstve Lazia nad anglickým Manchestrom United sa v roku 1999 tešil aj zo zisku Superpohára UEFA. V ročníku 1999/2000 dosiahol titul v najvyššej talianskej futbalovej súťaži - Serii A. Dvakrát (1998, 2000) s rímskym klubom vyhral taliansky Superpohár.

V lete v roku 2001 prestúpil do Juventusu Turín, kde mal nahradiť do Realu Madrid odchádzajúceho Francúza Zinedina Zidana. Neľahkej úlohy sa Nedvěd zhostil výborne a zakrátko sa stal hlavnou oporou "starej dámy". S Juventusom vyhral dvakrát po sebe (2001/2002, 2002/2003) Seriu A, dvakrát (2002, 2003) taliansky Superpohár a v roku 2003 postúpil do finále Ligy majstrov (LM). Vo finále proti odvekému rivalovi AC Miláno si pre dve žlté karty z predchádzajúcich zápasov nezahral. Juventus napokon podľahol milánskemu AC v penaltovom rozstrele 2:3.

Nedvěd, známy aj pod prezývkami Duracell, Grande Paolo či Canon patril aj k dlhoročným oporám českej reprezentácie, za ktorú odohral 91 zápasov a strelil 18 gólov. Okrem spomínaného anglického európskeho šampionátu, na ktorom Česko skončilo druhé, reprezentoval rodnú krajinu aj na majstrovstvách Európy v Holandsku a Belgicku v roku 2000 a aj v roku 2004 v Portugalsku, kde ako kapitán priviedol český tím k bronzovej priečke. V reprezentačnom drese sa predstavil aj na majstrovstvách sveta v Nemecku v roku 2006. Reprezentačnú kariéru ukončil 16. augusta 2006.

Pruhovaný dres "starej dámy" si obliekal do 26. augusta 2009, kedy oznámil koniec aktívnej futbalovej kariéry. Hlavné mesto severozápadného talianskeho regiónu Piemont neopustil. Zostal verný aj Juventusu, kde od 23. októbra 2015 zastáva post viceprezidenta turínskeho veľkoklubu.