Gašparovič: Vážime si obete, čo prinášajú grécki občania pri odstraňovaní krízy

"Vážime si veľké obete, ktoré prinášajú grécki občania a zodpovedné úsilie, ktoré grécka vláda vyvíja pri plnení rozpočtových cieľov a reforiem. Grécko má v tomto podporu," deklaroval po dnešnom rokovaní so svojím partnerom Karolosom Papuliasom najvyšší ústavný činiteľ SR Ivan Gašparovič. Papulias je na trojdňovej oficiálnej návšteve Slovenska.

Na stretnutí hovorili otvorene o slovenskej pomoci Aténam, ako aj o tom, že nebolo jednoduché Slovákom vysvetliť, prečo majú pomáhať krajine, ktorej občania sú v lepšom sociálnom postavení. "Od tej doby prešiel čas, kedy si Gréci uvedomili, že bez vlastného pričinenia ďalšia pomoc nebude možná," upozornil Gašparovič, pričom ich pochválil za reformy, ktoré realizujú.

Grécko zaznamenalo za prvých osem mesiacov primárny rozpočtový prebytok. Navyše už niekoľko mesiacov platia len najnutnejšie účty a šetria vo všetkých oblastiach. Avšak vyvážený rozpočet po započítaní nákladov na obsluhu dlhu je ešte stále veľmi vzdialený. Grécko, ktoré sa v roku 2010 stalo prvou krajinou v eurozóne žiadajúcou o zahraničnú finančnú pomoc, sa nedokáže vrátiť k rastu, a to ani napriek dvom rozsiahlym programom finančnej pomoci v celkovej výške 240 miliárd eur a zníženiu štátneho dlhu o približne 100 miliárd eur.

Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem pred niekoľkými dňami konštatoval, že eurozóna pravdepodobne už v novembri prijme rozhodnutie o treťom programe finančnej pomoci pre Grécko, po tom, ako novú hodnotiacu správu o situácii v krajine predloží tím medzinárodných inšpektorov.

Prezidenti hovorili tiež o situácii v Egypte, Sýrii, Líbyi a Afganistane, ako aj množstve utečencov, ktoré z nich prúdia do okolitých štátov. Gašparovič je presvedčený o tom, že pri riešení tejto otázky bude musieť zohrať úlohu nielen EÚ, ale aj OSN. Papulias svojho partnera informoval o vplyve krízy na slabšiu vrstvu spoločnosti. Rozoberali tiež cyperský problém, pričom hlavná úloha jeho uzavretia je podľa Papuliasa na OSN, avšak výsledok môže byť iba európsky.

V prípade Sýrie sa zhodli na zdržanlivom konaní medzinárodného spoločenstva, bez vojenských prostriedkov. "Ide o politickú krízu, ktorá vyžaduje politické riešenie, o ktorom rozhodne sám sýrsky ľud," upozornil Papulias.

Témou rozhovorov bolo aj predsedníctvo oboch krajín v EÚ. To Grécko čaká v prvom polroku budúceho roka, Slovensko v druhej polovici roku 2016. Prezidenti hľadali možnosť spolupráce na neskoršie využitie gréckych skúseností. Gašparovič ocenil, že témami, ktorými sa chcú za tých šesť mesiacov zaoberať, je kríza, recesia a nezamestnanosť. "To sú všetko problémy, ktoré podkopali dôveru EÚ," dodal na záver.