Film o koncentračnom tábore v Novákoch uvedú slovenskí tvorcovia v Jeruzaleme

"Film uvedie syn lekára Jakuba Špíru z nováckeho tábora Dan Tomi Špíra, ktorý bol v ňom ako dieťa a dnes má 86 rokov. O spomienkach na tábor, v ktorom boli internovaní a prežili časť svojej mladosti, hovorili Alžbeta Schicková-Tauberová, Rozália Becková-Steinerová, Alexander Bachnár, Dalma Špitzerová-Holanová a Jozef Weiss. Cez ich výpovede sa dozvedáme o neuveriteľnej ľudskej túžbe žiť a prežiť, aj v tých najťažších situáciách nerezignovať," informuje Ľubo Stacho, ktorý s manželkou Monikou Stacho sú jeho režiséri.

Spoločne zmapovali pamäť miesta neďaleko Novák v časti Laskár, kde bol tábor (1941–1944). Od marca do októbra 1942 z neho vyviezli okolo 5600 ľudí do nemeckých koncentračných táborov v Poľsku. Potom sa transporty zastavili a tábor v Novákoch fungoval do vypuknutia Slovenského národného povstania ako pracovný. Bol výsledkom surovej perzekúcie slovenských Židov, aj keď jeho vnútorný režim nebol porovnateľný s nacistickými vyhladzovacími tábormi. Väzni v ňom boli zbavení nielen hospodárskych a sociálnych, ale aj základných občianskych a ľudských práv. Pod hrozbou deportácií podávali mimoriadne pracovné výkony, čím zabezpečili nielen samofinancovanie tábora, ale aj profit pre Slovenský štát. Mnohí z nich stratili veľa svojich blízkych a sami po okupácii Slovenska v roku 1944 zahynuli. Po vojne určitú dobu tábor slúžil internačným zámerom Československa. Neskôr bol rozobratý, pretože sa nachádzal na poddolovanom území nováckych uhoľných baní. Dnes sú tam len polia.

"Projekt je venovaný hrdinstvu troch osobností. Ottovi Mandlerovi moravskému rodákovi vyučenému u Baťu, ktorý dokázal manažovať výrobu 17 dielní v nováckom tábore. Lekárovi tábora Jakubovi Špírovi, ktorý okrem liečenia väzňov hľadal spôsob upevnenia zdravia športovaním, ako aj presadením výstavby bazéna. Architektovi Andrejovi Steinerovi, ktorý sa snažil vytvoriť prijateľné podmienky pre život väzňov. Slovenská história tieto osobnosti doteraz bližšie nezaznamenala," dodáva Ľubo Stacho.

Podľa neho vo videofilme sú použité archívne fotografie z pracovného tábora zapožičané od Ruženy Beckovej, Alexandra Bachnára, z Múzea holokaustu v Seredi, Múzea Yad Vashem v Jeruzaleme, Slovenského ústredného archívu, Vojenského historického ústavu v Bratislave a ďalších zdrojov. O koncentračnom tábore neexistuje fotodokumentácia a tak autori siahli po citáciách z filmu režiséra Petra Solana Boxer a smrť (1963) na motívy poviedky poľského spisovateľa Jozefa Hena.