Filipíny si predvolali čínskeho veľvyslanca za blokovanie svojich plavidiel

"Náš minister zahraničných vecí si predvolal veľvyslanca Chuanga. Predložil mu verbálnu nótu a fotografie a videozáznamy zachytávajúce to, čo sa stalo," povedal prezident Marcos novinárom. Dodal, že filipínska strana čaká na odpoveď. Postoj Číny je podľa Marcosa taký, že "je to naše, preto to bránime". "My tvrdíme nie - je to naše a tak to bránime. Stáva sa z toho nejasne vymedzená oblasť, o ktorej diskutujeme," dodal prezident.

Filipínska pobrežná stráž v sobotu sprevádzala plavidlá prevážajúce potraviny, vodu, palivo a ďalšie zásoby pre filipínsky vojenský personál umiestnený na jednom z atolov na Spratlyho ostrovoch v Juhočínskom mori. Čínska pobrežná stráž voči týmto plavidlám zakročila. Manila označila tieto kroky Pekingu za "nezákonné" a "nebezpečné". Filipínska armáda a pobrežná stráž obvinili čínsku pobrežnú stráž z porušovania medzinárodného práva tým, že blokovala a vodnými delami ostreľovala filipínsku zásobovaciu misiu, pretože jedno z jej plavidiel nedorazilo do cieľa. Čína vyhlásila, že iba podnikla "potrebné kontroly" proti filipínskym plavidlám, ktoré nezákonne vstúpili do jej vôd. 

Ministerstvo zahraničných vecí USA v nedeľu odsúdilo čínske kroky. Uviedlo, že ich urobila pobrežná stráž a "námorné milície" a že to priamo ohrozuje regionálny mier a stabilitu. Británia, Austrália, Kanada a Európska únia tiež kritizovali toto konanie Pekingu.

Čína si nárokuje na takmer celé Juhočínske more, cez ktoré ročne prechádzajú komodity v hodnote biliónov dolárov, a ignoruje tak rozhodnutie Stáleho arbitrážneho súdu so sídlom v Haagu z roku 2016, v ktorom sa konštatovalo, že čínske historické nároky na väčšinu mora sú neopodstatnené. Nároky na danú oblasť mora si robia aj Brunej, Malajzia, Filipíny, Taiwan a Vietnam. Spomínaný atol sa nachádza približne 200 kilometrov od filipínskeho ostrova Palawan a vyše 1000 kilometrov od najbližšieho územia Číny, od ostrova Chaj-nan.