Európsky súdny dvor: Únia nemôže sama uzavrieť obchodnú dohodu so Singapurom

Súd upozornil, že ustanovenia dohody týkajúce sa iných ako priamych zahraničných investícií, ako aj ustanovenia týkajúce sa riešenia sporov medzi investormi a štátmi, nespadajú do výlučnej právomoci Únie. To znamená, že dohoda nemôže byť v tejto podobe uzatvorená bez účasti členských štátov Únie.

Európska únia a Singapur 20. septembra 2013 parafovali text dohody o voľnom obchode. Ide o jednu z prvých bilaterálnych dohôd o voľnom obchode takzvanej "novej generácie". To znamená obchodnú dohodu, ktorá popri tradičných ustanoveniach týkajúcich sa zníženia ciel a necolných prekážok v oblasti obchodu s tovarom a službami, obsahuje aj ustanovenia v rôznych oblastiach súvisiacich s obchodom, ako sú ochrana duševného vlastníctva, investície, verejné obstarávanie, hospodárska súťaž a udržateľný rozvoj.

Komisia sa na Súdny dvor EÚ obrátila so žiadosťou o posudok, či má Únia výlučnú právomoc na to, aby obchodnú dohodu podpísala a uzavrela sama. Komisia a Európsky parlament (EP) tvrdia, že to tak môže byť, avšak Rada (členské štáty) a národné vlády členských krajín pred Súdnym dvorom argumentovali, že Únia nemôže uzavrieť túto dohodu sama, lebo niektoré časti dohody patria do spoločnej právomoci Únie a členských štátov, alebo len do výlučnej právomoci členských štátov.

Súdny dvor dnes spresnil, že sa posudok týka iba otázky, či právomoc Únie je, alebo nie je výlučná (neposudzoval zlučiteľnosť obsahu dohody s právom EÚ), a potom skonštatoval, že dohodu o voľnom obchode so Singapurom v jej súčasnej podobe nemôže uzavrieť Únia sama. Dôvodom je skutočnosť, že niektoré z plánovaných ustanovení patria do spoločnej právomoci Únie a členských štátov.

Z toho vyplýva, že dohodu o voľnom obchode so Singapurom môžu v tomto stave uzavrieť iba Únia a členské štáty konajúce spoločne. Konkrétne, Únia nemá podľa Súdneho dvora výlučnú právomoc len v prípade dvoch zložiek dohody - v oblasti iných ako priamych zahraničných investícií a pri riešení sporov medzi investormi a štátmi. V oboch prípadoch EÚ, ako inštitúcia, potrebuje súhlas jej členských štátov.