EÚ chce väčšie právomoci, aby mohla zabrániť škandálom, ako je dieselgate

Volkswagenom (VW) otriasa najväčší škandál v 78-ročnej histórii automobilky. Americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) vlani v septembri obvinila VW, že nainštaloval do zhruba 500.000 dieselových áut v USA, vyrobených v rokoch 2009 až 2015, softvér, ktorý počas testovania umožňoval zamaskovať skutočné hodnoty oxidov dusíka. Volkswagen neskôr priznal, že na celom svete jazdí zhruba 11 miliónov vozidiel s týmto softvérom.

Škandál vyvolal búrlivú debatu medzi vládami a automobilovým priemyslom, ktorý sa bráni zmenám.

Podľa návrhu novej legislatívy Brusel bude môcť nariadiť kontrolu vozidiel, alebo prikázať automobilkám, aby zvolali autá do servisov. A dať im pokutu, ak ich vozidlá nespĺňajú emisné normy, a to až do výšky 30.000 eur na jedno auto, ak im pokutu neuložia národné regulačné úrady.

Plánovaná legislatíva je doteraz najráznejšiu reakciou na dieselgate. Tento škandál odhalil, aké laxné sú európske pravidlá, čo sa týka automobilov.

Svedčí o tom aj fakt, že európske národné úrady doteraz nedali Volkswagenu žiadnu pokutu, aj keď po európskych cestách jazdí až 8,5 milióna áut s nelegálnym softvérom.

Kritici to pripisujú "tajným dohodám" medzi vládami a automobilkami, ktoré prinášajú veľa pracovných miest a významnou mierou sa podieľajú na exporte, hospodárskom raste aj príjmoch z daní.

Ak novú legislatívu schvália členské štáty EÚ a Európsky parlament, automobilkám budú hroziť mnohomiliónové pokuty.

Cieľom "reformy" je tiež zrušiť nadštandardné vzťahy medzi výrobcami áut a laboratóriami, ktoré si najímajú na testovanie vozidiel. Podľa novej legislatívy bude môcť Brusel uložiť pokutu alebo odobrať licenciu laboratóriám, keď sa ukáže, že pri testoch neboli dôsledné.