Dočasne zastaviť klimatickú zmenu by stálo toľko, čo zbrojenie sveta na 60 dní

Zastaviť pribúdanie skleníkových plynov a darovať tak ľudstvu ďalších dvadsať rokov adaptácie navyše. Tento cieľ je splniteľný a nie príliš drahý - stál by iba 300 miliárd dolárov, čo je suma zodpovedajúca HDP Čile alebo svetových nákladov na zbrojenie minutých počas dvoch mesiacov.

Plán vznikol v odborných pracoviskách klimatológov z Organizácie spojených národov. Táto suma by nešla do zelených technológií, ani by vďaka nej nevznikla nejaká zázračná technológia, ale využilo by sa jej na viazanie uhlíka do pôdy, čo je celé veky známy prístup, ktorý bol ale úplne zanedbávaný.

"Stratili sme biologickú funkciu pôd. A musíme to napraviť," uviedol Barron J. Orr, ktorý výskum viedol. "Ak to totiž urobíme, premeníme pôdu v súčasť veľkého riešenia klimatickej zmeny," dodal.

FAO ADG Rene Castro-Salazar addressing Agriculture Committees of EU in Helsinki. Only a minor share of global climate funding so far to agriculture. Agri- and Environmental ministers should be allies to tackle the challenge! pic.twitter.com/Bm3Kz5c1hx

— Aulikki Hulmi (@HulmiAulikki) October 28, 2019

Podľa Reneho Castra Calazara z OSN sa ľudstvu podarilo degradovať asi 2 miliardy hektárov pôdy po celom svete - ako jej zneužívaním, deforestáciou a ďalšími faktormi. Pritom je možné a technicky realizovateľné pomerne rýchlo vrátiť život takmer polovici tohto územia, asi 900 miliónom hektárom krajiny.

Ak by sa krajina vrátila k biologicky pozitívnemu užívaniu, ako sú obyčajné rastliny alebo stromy, premenilo by to na uhlík toľko biomasy, že by to mohlo stabilizovať emisie oxidu uhličitého, spočítali experti.

Planétu ani ľudstvo by tento krok nezachránil - ale dalo by nám to viac času zmeniť zaobchádzanie s energiami a prejsť na obnoviteľné a udržateľné technológie, ktoré sú uhlíkovo neutrálne.

"Je to realizovateľné s dostatkom politickej vôle a asi 300 miliardami dolárov," uviedol Castro Salazar.