Keď židovský ľud ešte nemal prvého kráľa, keď sa postupne rodilo dvanásť kmeňov a keď nikto okrem Boha nevedel, aká história sa pre národ napíše, stalo sa čosi výnimočné.
Praotec viery a muž, ktorý sa považuje za počiatok všetkého, čo potom neodbytne súviselo s Izraelom, získal ako dar od Boha syna Izáka.
Izák rástol, a keď nadišiel čas, oženil sa aj on so ženou Rebekou. A ona, na pohľad pekná a vo vnútri poslušná, počala dvojičky. Ezau a Jákob vyšli z jej lona, a práve s jedným z nich je navždy spojená istá neopakovateľná udalosť.
Prvorodený
Jákob bol zrodený o malilinkú chvíľu neskôr ako jeho brat, čo znamenalo, že nemal privilégium prvorodenstva. Ezau sa mohol vytešovať z postavenia, skôr narodený mal totiž obľubu otca a dedil po ňom to najlepšie, či už sa to týkalo materiálneho bohatstva, alebo duchovného požehnania.
Rebeka si však ako matka nepočínala spravodlivo a Jákoba si vyvolila ako toho, kto jej srdcu bol najbližší. Zašlo to tak ďaleko, že zosnovala podvod. Zneužila manželovu slepotu spôsobenú starobou a nemilosrdne ho prekabátila.
Vtedy bolo totiž zvykom, že keď sa otec blížil k smrti, zavolal si najstaršieho syna, prijal od neho pokrm a prorocky nad ním vyslovil požehnanie. Rovnako to urobil i Izák, staroba ho nešetrila, a tak mienil zachovať tradíciu.
Kým prvorodený hľadal potravu, Rebeka podstrčila mladšieho syna a podarilo sa klamstvo. Jákob predstieral, že je Ezau a otec mu uveril. Keď sa napokon lesť preukázala, bolo už príliš neskoro.
Jákob sa neskôr pobral z domova, aby zabudol na bratovo nepriateľstvo, na ktorom si sám niesol vinu. Pokúsil sa spamätať a uchýlil sa k strýkovi. Tam nielen pracoval, ale sa aj oženil, splodil deti a nadobudol veliký majetok.
Nové meno
Rok za rokom ubiehal a Jákob vedel, že sa blíži čas návratu. Nemohol to odkladať večne, hoc by aj chcel. Na cestu teda vzal dve ženy, slúžky a deti a poslal správu bratovi, že čoskoro sa opäť uvidia. Bál sa veľmi-preveľmi. Myslel si, že Ezau sa voči nemu nezachová dobre a usmrtí ho.
V noc, keď osamel a vzmáhala ho úzkosť, objavil sa pri ňom muž a zápasil s ním. Boj trval až do rána, a keď sa neznámy snažil vzdialiť, Jákob mu to nedovolil. Vraj ho nepustí, kým od neho nedostane požehnanie.
A vtedy mu onen protivník zmenil meno. Bolo rozhodnuté, že sa viac nebude volať Jákob, ale Izrael, pretože bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil.
Jákob pochopil, že sa ocitol tvárou v tvár Bohu a zmocnila sa ho bázeň.
Pomenovanie Izrael má teda opodstatnenie, a vychádza z jedného muža. Ľud, čo prišiel po ňom, bol vyvolený na základe Božieho uznesenia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies