Niektorí psychológovia tvrdia, že chudoba nemusí nutne viesť k negatívnym zmenám osobnosti, ale môže byť aj stimulom pre osobný rast, sebapoznanie, sebaúctu, sebavedomie, sebaovládanie, sebaprekonanie či sebavyjadrenie.
Chudoba je stav, keď ľudia nemajú dostatok prostriedkov na uspokojenie svojich základných potrieb. Chudoba je nielen materiálny, ale aj sociálny a psychologický problém, ktorý má závažné dôsledky pre zdravie, vzdelanie, rozvoj a blaho jednotlivcov a spoločnosti. V tomto článku sa budeme zaoberať tým, ako chudoba ovplyvňuje osobnosť, mozog a ľudské správanie, a aké sú možnosti prevencie a intervencie.
Osobnosť je súbor trvalých vlastností, ktoré charakterizujú človeka a ovplyvňujú jeho myslenie, cítenie a správanie. Osobnosť sa formuje v priebehu života pod vplyvom genetických, biologických, psychologických a sociálnych faktorov. Chudoba je jedným z takýchto faktorov, ktorý môže mať negatívny vplyv na osobnosť človeka.
Podľa niektorých psychologických teórií, chudoba môže spôsobiť, že človek sa stane pasívnym, rezignovaným, závislým, apatickým, bezmocným, frustrovaným či depresívnym. Tieto vlastnosti sú často označované ako “kultúra chudoby”, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu a udržiava ľudí v začarovanom kruhu chudoby.
Na druhej strane, niektorí psychológovia tvrdia, že chudoba nemusí nutne viesť k negatívnym zmenám osobnosti, ale môže byť aj stimulom pre osobný rast, sebapoznanie, sebaúctu, sebavedomie, sebaovládanie, sebaprekonanie či sebavyjadrenie.
Tieto vlastnosti sú často označované ako “kultúra blahobytu”, ktorá sa prejavuje v optimizme, sebadôvere, iniciatíve, kreativite, kritickej mysli, zodpovednosti, empatii, kooperácii, komunikácii, úcte, čestnosti, zákonnosti, etike a humanite.
Mozog je orgán, ktorý riadi všetky psychické a telesné funkcie človeka. Mozog sa vyvíja najintenzívnejšie v ranom detstve, keď je najviac citlivý na vonkajšie podnety. Chudoba môže ovplyvniť vývoj mozgu rôznymi spôsobmi, ktoré majú dlhodobé následky pre kognitívne a emocionálne schopnosti človeka.
Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje vývoj mozgu, je výživa. Chudobné deti často trpia podvýživou, ktorá spôsobuje nedostatok dôležitých živín, ako sú bielkoviny, železo, jódu, zinok, vitamíny a omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú potrebné pre rast a rozvoj nervových buniek a synapsií. Podvýživa môže viesť k zmenšeniu objemu mozgu, zníženiu počtu neurónov a spojení medzi nimi, a zhoršeniu funkcií, ako sú pamäť, pozornosť, riešenie problémov, jazyk a učenie.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj mozgu, je stres. Chudobné deti často zažívajú chronický stres, ktorý je spôsobený neistotou, strachom, násilím, zneužívaním, zanedbávaním, izoláciou, diskrimináciou a inými traumatickými skúsenosťami.
Chronický stres aktivuje hormonálnu odpoveď, ktorá zvyšuje hladinu kortizolu a adrenalínu v krvi. Tieto hormóny majú negatívny vplyv na mozog, pretože poškodzujú a zabíjajú nervové bunky, znižujú neuroplasticitu, zhoršujú neurogenezu, a ovplyvňujú funkcie, ako sú emócie, nálada, impulzivita, sebakontrola, motivácia a sociálne správanie.
Ľudské správanie je súbor akcií, reakcií a interakcií, ktoré vykonáva človek v rôznych situáciách. Ľudské správanie je ovplyvnené mnohými faktormi, ako sú osobnosť, genetika, prostredie, kultúra, normy, hodnoty či postoje. Chudoba môže mať vplyv na všetky tieto faktory a tým ovplyvniť ľudské správanie.
Jedným z aspektov ľudského správania, ktorý je ovplyvnený chudobou, je kognícia. Kognícia je súbor psychických procesov, ktoré umožňujú človeku spracovávať, uchovávať a používať informácie. Kognícia zahŕňa funkcie, ako sú vnímanie, pamäť, pozornosť, riešenie problémov, jazyk, učenie, myslenie a rozhodovanie.
Chudoba môže zhoršiť kognitívne funkcie z rôznych dôvodov, ako sú podvýživa, stres, nedostatok stimulácie, nízke očakávania či nízka sebaúcta.
Koncom 60. rokov 20. storočia začal tím výskumníkov rozdávať výživový doplnok rodinám s malými deťmi na vidieku v Guatemale. Testovali predpoklad, že zabezpečenie dostatku bielkovín v prvých rokoch života zníži výskyt zakrpateného rastu.
A podarilo sa. Deti, ktoré dostávali doplnky, rástli o jeden až dva centimetre vyššie ako tie v kontrolnej skupine. Ale výhody sa nezastavili tam. Deti, ktoré dostali pridanú výživu, dosahovali vyššie skóre na testoch čítania a vedomostí v dospievaní a keď sa výskumníci vrátili začiatkom 21. storočia, ženy, ktoré dostali doplnky v prvých troch rokoch života, dokončili viac rokov školy a muži mali vyššie príjmy.
Zdroje:
www.scientificamerican.com/article/how-poverty-affects-the-brain/
www.psychologicalscience.org/observer/how-poverty-affects-the-brain-and-behavior
www.scientificamerican.com/article/how-poverty-affects-the-brain/
www.pulitzercenter.org/stories/how-poverty-affects-brain
www.news.harvard.edu/gazette/story/2012/10/the-psychology-of-poverty/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies