Časť opozície napadne vzdelanostný cenzus na súde

Podpisov už majú dostatok. Ako povedal dnes na tlačovej besede nezaradený poslanec Daniel Lipšic, zavádzanie cenzov je v zásade posunom 100 rokov dozadu. Lipšic priznáva, že sú obce a mestá, kde starostovia a primátori ich riadenie nezvládajú. Demokracia je však podľa neho postavená na princípe, že väčšina rozhoduje. „Väčšina si zvolí koho považuje za najvhodnejšieho. Neznamená to, že väčšina si zvolí najlepšieho. Preto pokus obmedziť pasívne volebné právo je nedemokratickým a protiústavným obmedzením,“ vyhlásil.

Ak starostovia obcí zlyhávajú pri plnení základných úloh samosprávy, a to aj pre nedostatočné vzdelanie, treba podľa Lipšica dať takéto obce do režimu nútenej správy. Upozornil, že je možné aj rozšíriť podmienky nútenej správy. Na rozdiel od vzdelanostného cenzu je podľa neho podmienka veku v zákonoch prípustná, pretože vekový cenzus je súčasťou pri každých voľbách. „Vekový cenzus naplní každý tým, že uplynie čas,“ konštatoval. Lipšic tiež upozornil, že napríklad kandidáti na župana, poslancov NR SR či Európskeho parlamentu musia mať len základné vzdelanie. 

Martin Poliačik zo SaS upozornil, že zákon má zabrániť, aby starostom bol príslušník rómskeho etnika. „To treba jednoznačne pomenovať a odsúdiť,“ vyhlásil. Poliačika zaráža, že také podanie na ústavný súd nedáva Smer-SD, keďže aj minister vnútra Robert Kaliňák vníma vzdelanostný cenzus ako protiústavný. Podľa Kaliňáka môže byť novela, ktorá prikazuje, aby kandidáti na starostov a primátorov mali ukončené stredoškolské vzdelanie, v rozpore s právom byť volený. "Je to však ústavný súd, kto na toto musí dať definitívnu odpoveď," povedal v júni. Aj vysoká podpora, ktorú mal návrh v parlamente, ukazuje podľa Kaliňáka na závažnosť tejto problematiky. Ohlas podľa neho vyvolala aj u širokej verejnosti. Preto bude dôležité počkať na definitívny výrok ústavného súdu, ktorý túto dilemu 

Starostovia a primátori by mali mať ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslancov Smeru-SD Dušana Bublavého, Ľubomíra Petráka a Antona Martvoňa, ktorý v júni spolu s volebnými kódexmi schválil parlament. "Predpokladom na výkon funkcie starostu je získanie aspoň stredného vzdelania," uvádza sa v návrhu. Vzdelanostné minimum sa bude týkať starostov a primátorov už v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách. 

Pozmeňujúci návrh zavádza povinnosť kandidáta preukázať, že spĺňal predpoklady pre výkon funkcie, o ktorú sa uchádza. Pri registrácii bude musieť predložiť kópiu dokladu o získanom vzdelaní, minimálnym požadovaným vzdelaním bude stredné vzdelanie. Dokladom o získanom strednom vzdelaní je podľa školského zákona vysvedčenie o záverečnej skúške alebo výučný list. 

Požiadavku minimálne stredného vzdelania pre kandidátov na starostu alebo primátora navrhol ešte pred Smerom predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Zajac. Funkcia starostu je podľa neho výkonnou funkciou, v ktorej rozhoduje o verejných financiách. Takáto funkcia vyžaduje aspoň základné vedomosti o organizačnej a riadiacej práci, ako aj o finančnom hospodárení. Obce a ich štatutári, primátori a starostovia majú taktiež významné kompetencie, ktoré na nich previedol štát. Podľa neho negramotní starostovia, ktorí nevedia podpísať príkazy na úhradu alebo prečítať zápisnice zo zastupiteľstiev, nemajú vo funkciách čo robiť.