Bývalý poradca bývalého amerického prezidenta sa o budúcnosti Ukrajiny vyjadruje nejednoznačne (komentár Iva Samsona)

Počas Obamovho úradovania sa smerodajne podieľal na vytváraní bezpečnostných a zahraničnopolitických koncepcií americkej administratívy ako riaditeľ Národnej bezpečnostnej rady pre európske záležitosti, teda už aj v čase, keď v Kyjeve začali masové a krvavo potláčané protesty („Majdan“) proti politickej rusifikácii a pokusu o opätovnú sovietizáciu krajiny.

Zažil tak na vlastnej koži anexiu Krymu, vytváranie bábkových vlád na východe Ukrajiny a nezakrytý neokolonializmus ruského impéria po roku 2014, resp. 2022. Kupchanove názory na šancu Ukrajiny zachovať si nezávislosť nie sú dvakrát optimistické. Rozsiahly rozhovor s ním pred dvomi dňami priniesli nemecké médiá. Inak, prezident Biden ho už ako poradcu nechcel, tak sa išiel vyplakať do Berliner Zeitung („Selbst mit dem Taurus hat die Ukraine keine realistische Chance“, 9. 3. 2024).

Hrozba eskalácie a úvaha prezidenta Macrona o vojakoch NATO v rusko-ukrajinskej vojne

O úvahe francúzskej hlavy štátu vyslať na Ukrajinu pozemné jednotky sa Kupchan vyjadruje dosť pohrdlivo a neberie ich vážne. Z jeho odpovedí na túto otázku vyplýva, že ide len o pokus bývalej svetovej mocnosti dostať sa z posledných síl do pozornosti sveta. Odporúča preto Aliancii vyhýbať sa „priamej“ účasti v rusko-ukrajinskom konflikte. Vyslanie francúzskych, nemeckých, poľských a iných vojakov NATO preto nepredpokladá, znamenalo by to preňho už vyústenie do otvoreného konfliktu.

Inak povedané, Ukrajina si musí pomôcť sama. My by sme to tu doma nazvali „mníchovanstvo“, ale názor Kupchana je taký, ako sa vyjadril. Ani sa nedomnieva, že dodať Ukrajine rakety stredného doletu „Taurus“ (boli by schopné potrápiť aj Moskvu) je šťastný nápad. S realitou, že ruské rakety predsa dopadajú na civilistov v Kyjeve, Odese alebo Charkove si Kupchan akosi ťažkú hlavu nerobí. Jeho predstava spočíva v tom, že Ukrajinci musia byť schopní útočiť na Rusov za domácou frontovou líniou a presvedčiť tak Rusko, že jeho vojenské dobrodružstvo je ekonomicky neudržateľné. Rusko potom „boje ukončí“. Uf! S maďarským premiérom Orbánom by asi Kupchan skončili vo vášnivom objatí, s poľským šéfom exekutívy D. Tuskom alebo s českým premiérom P. Fialom by si ale do oka veľmi nepadli.

Zatiaľ vraj stačilo, že vďaka dodávkam západných zbraní bola Ukrajina schopná vyradiť z prevádzky časť ruskej Čiernomorskej flotily a zfunkčniť svoje prístavy pre vývoz obilia. A čo je najdôležitejšie z tejto časti rozhovoru? Ukrajina nemôže dúfať, že sa jej podarí oslobodiť celé Rusmi okupované územie. Opäť bomba hodná babráckeho analytika jedného babráckeho prezidenta. Predstavte si, že po odrazení nemeckého útoku na Moskvu v zime 1941 by Moskva súhlasila s prímerím a „mierovou dohodou“ s Nemeckom za podmienok „čo sme si to sme si“, vy si necháte dobyté územie (veď tam žije mnoho Nemcov) a my sa uspokojíme s teritóriom po Ural a za ním, aj tak ostaneme veľkou krajinou. Konflikt ZSSR-Nemecko „nemá vojenské riešenie“.

Charles A. Kupchan vlastne takéto riešenie pre súčasnú vojnu navrhuje.

Bude Západ ochotný naďalej podporovať Ukrajinu?

Na účelovú otázku novinára, či si (Kupchan) myslí, že podpora Ukrajiny v západných krajinách klesá, odpovedal bývalý Obamov poradca šalamúnsky (len poznámka autora: interview vyšlo ešte pred stretnutím ukrajinského prezidenta V. Zelenského s jeho tureckým náprotivkom R. Erdoganom, kde sa turecká hlava štátu nezvyčajne nekompromisne vyjadrila v prospech úplného zachovania územnej celistvosti Ukrajiny).

Kupchan sa vyjadril v tom zmysle, že „žijeme v zložitom období“ a že ani americký Kongres zatiaľ nechce uvoľniť pomoc pre Ukrajinu v navrhovanej výške 60 miliárd dolárov. Vyslovil sa len za to, aby Ukrajina dostávala potrebnú muníciu, aby tak „nepúšťala frontovú líniu“. A dodáva, že ako poradca ukrajinského premiéra by mu radil „držať pozície“ a nedovoliť Rusom, aby dobývali ďalšie územia na Ukrajine.