Brusel žiada aj Slovensko vylepšiť prevádzku vzdušného priestoru

Tie by mali tvoriť spoločný vzdušný priestor na základe dopravných tokov letovej prevádzky a nie podľa štátnych hraníc. Príslušné štáty patria do šiestich rôznych funkčných blokov vzdušného priestoru, ktoré sú podľa komisie síce zriadené formálne, ale v praxi nefungujú. Náprava tohto problému má prispieť k vytvoreniu efektívnejšieho a menej nákladného systému leteckej dopravy v Európe, ktorý bude produkovať menej znečistenia.

Podpredseda komisie pre dopravu Siim Kallas vyzval členské štáty, aby pokročili vo svojich ambíciách a presadzovali uplatňovanie jednotného európskeho neba. "Musíme konečne prekonať štátne hranice v rámci európskeho vzdušného priestoru. FAB sú nevyhnutnou, životne dôležitou zložkou jednotného európskeho neba. Dnes tieto spoločné vzdušné priestory existujú len na papieri, sú formálne zriadené, ale ešte nie sú v prevádzke," povedal Kallas. 

Všetky členské štáty EÚ mali mať zavedené svoje funkčné bloky vzdušného priestoru do 4. decembra 2012. Medzi Talianskom, Gréckom, Cyprom a Maltou je ešte v procese formálneho založenia. Platnosť už nadobudli štátne dohody o zriadení vzdušného priestoru medzi Rakúskom, Českou republikou, Slovenskom, Slovinskom, Maďarskom a Chorvátskom, medzi Bulharskom a Rumunskom, medzi Litvou a Poľskom, medzi Španielskom a Portugalskom, ako aj medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom. 

Tempo skutočného pokroku v reorganizácii funkčných blokov vzdušného priestoru a vo zvyšovaní efektívnosti ich leteckých navigačných služieb je však podľa Bruselu pomalé. Znamená to viac oneskorení, väčšiu spotrebu paliva a teda viac emisií skleníkových plynov, a zároveň aj vyššie poplatky pre letecké spoločnosti. Komisia žiada členské štáty, aby optimalizovali svoje vzdušné priestory a letecké navigačné služby. 

Okrem toho nedostatočný pokrok v oblasti FAB zdržiava úplné dokončenie jednotného európskeho neba v EÚ. To zas podľa komisie prináša neefektívnosť v celej európskej sieti manažmentu letovej prevádzky v rozsahu približne 30 až 40 % celkových nákladov na leteckú navigáciu a poplatkov vyberaných v Európe. To predstavuje stratu približne 5 mld. eur ročne. Má to tiež negatívny vplyv na plánované zlepšenie bezpečnosti v jednotnom európskom nebi.