PARÍŽ - Najrýchlejšia stovka svetovej histórie zabehnutá Usainom Boltom na majstrovstvách sveta 2009 v Berlíne za 9,58 sekundy stále nedáva vedcom spávať.
Fyzici najnovšie vyhlásili, že Jamajčan predviedol výkon na hranici biomechanického zázraku. Zistili, že najviac sily spotreboval Bolt na prekonanie odporu vzduchu. Brali pri tom do úvahy nadmorskú výšku berlínskej dráhy, teplotu vzduchu, čas štartu finále, šprintérovu výšku 195 cm a hmotnosť 96 kg. Vyšiel im koeficient odporu 1,2. Priemerný jedinec má oveľa lepšie aerodynamické predpoklady. Boltovi stačilo na dosiahnutie energetického maxima 0,89 sekundy, za celé preteky spotreboval 81,58 kilojoulu. Podľa výsledkov štúdie zverejnenej v Európskom žurnále fyziky až 92,21 percenta tohto energetického výdaja išlo na prekonanie odporu vzduchu. Na samotný pohyb minul Bolt 7,79 percenta energie. Najrýchlejší muž planéty potreboval na prekonanie vzdialenosti 41 krokov, cieľom sa rútil rýchlosťou 43,92 km za hodinu.
"Také množstvo energie, aké Bolt v roku 2009 vyvinul, a taký vysoký podiel absorbovaný odporom vzduchu, to je naozaj niečo mimoriadne," konštatoval Jorgé Hernández z Mexickej národnej univerzity.
Fyzici tiež vypočítali, že bez slabej podpory vetra by Bolt zabehol v Berlíne iba čas 9,68 s. Svoj predchádzajúci svetový rekord z olympijských hier 2008 v Pekingu by tým vylepšil len o jednu stotinu sekundy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies