Bola havária Alexandra Dubčeka skutočne nehoda?

Miesto nehody – 88. kilometer českej diaľnice D1 – je v Česku nepopulárne známy. Nehody sa tu odohrávajú ako na bežiacom páse, v roku 2008 tu dokonca havarovalo 116 aút.  Pod miestom by mal byť masový hrob vojska Napoleona Bonaparteho. Alexander Dubček nasadol do auta so šoférom o pol ôsmej ráno pred svojou vilou na bratislavskom Slavíne.

Politik mal byť už o desiatej v Prahe, kde sa mal zúčastniť zasadnutia Federálneho zhromaždenia.  Hneď potom, ako sa vydali na cestu, začalo husto pršať, vozovka tak nebola v optimálnom stave. Josef Bláha, vyšetrovateľ smrti Alexandra Dubčeka v dokumente o havárii politika uviedol, že viditeľnosť bola napriek dažďu dobrá. Auto sa však malo po diaľnici rútiť rýchlosťou 130 km/h. Dubček mal v čase nehody odopnutý pás. Keď auto zišlo z vozovky a viackrát sa prevrátilo, politik z vozidla doslova vyletel.

Vodič Ján Rezník pritom nebol osobným šoférom politika, po havárii odmietol vypovedať, radšej strávil jeden rok vo väzení. Novinár a spisovateľ Ľuboš Jurík vo svojej knihe, Alexander Dubček Rok dlhší ako storočie poukazoval okrem iného aj na to, že „ten istý Ján Rezník bol jedným z agentov, ktorí odniesli spisy Štátnej bezpečnosti z Tisovej vily v Trenčíne začiatkom roka 1990."

Kým Alexander Dubček utrpel vážne zranenia chrbtice, hrudníka a panvovej oblasti, šofér bol zranený len ľahko. Práve  preto existovala dokonca aj teória, že v čase nehody sa vo vozidle už nenachádzal.

Sporným momentom je i fakt, že vyšetrovatelia dali krátko po havárii auto zošrotovať a nečakali na expertízu odborníkov priamo od výrobcu. Taktiež sa nikdy nenašla Dubčekova aktovka, ktorú vždy nosil so sebou.

 „Určite v nej boli dokumenty, ktoré by mohli zaujímať tajné služby, osobitne KGB," uviedol v knihe zosnulý spisovateľ Jurík. 

Alexander Dubček bol síce najprv prvým tajomníkom ÚV KSČ, preslávila ho ale snaha o „socializmus s ľudskou tvárou." Tento reformný proces, snažiaci sa o demokratizáciu komunistického režimu, ukončila 21. augusta 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. Sedemnásteho apríla 1969 Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ nahradil Gustáv Husák, ktorý zaviedol tvrdú normalizáciu. 

Zahraničné osobnosti: Alžbeta ako dídžejka? Britská kráľovná opäť prekvapuje!