Bezpilotné systémy už majú medzinárodný deň, legislatívu nie všade

K ďalším cieľom tohto dňa sa radí predstavenie bezpilotných lietajúcich systémov z ich zábavnej stránky širšej verejnosti. Pre profesionálov z danej oblasti poskytuje Medzinárodný deň bezpilotných strojov príležitosť vysvetliť verejnosti osobitosti daných zariadení. Medzinárodný deň bezpilotných strojov sa prvýkrát koná z iniciatívy Sarah a Davida Onealovcov z webovej stránky thatdroneshow.com.

Lingvistka Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (JÚĽŠ SAV) pre TASR konštatovala, že z podôb, ktoré sa v slovenskom jazyku začali používať v súvislosti s bezpilotnými lietajúcimi zariadeniami, je namieste používať viacslovné slovenské spojenia, napríklad diaľkovo ovládané bezpilotné lietajúce zariadenie, ako aj adaptovanú podobu dron. "Z týchto podôb, ktoré sa v slovenčine začali používať ako adaptované ekvivalenty anglického slova drone vo význame 'bezpilotné lietajúce zariadenie riadené na diaľku', je najvhodnejšia podoba dron (ako podstatné meno mužského rodu)". "Na záver konštatujem, že v danom význame je namieste používať viacslovné slovenské spojenia, napr. diaľkovo ovládané bezpilotné lietajúce zariadenie, ako aj adaptovanú podobu dron", vysvetlila Sibyla Mislovičová.

Organizátori prvého Medzinárodného dňa bezpilotných strojov sa rozhodli zaviesť tento deň, ktorý bude pripadať na druhú marcovú sobotu, preto, lebo lietajúce systémy majú vo verejnosti pomerne zlú povesť. Zo správ sa v ostatnom čase verejnosť dozvedá, že vojenské bezpilotné lietadlá zabíjajú v rôznych častiach sveta ľudí. Neraz aj nevinných. Medzinárodný deň má ukázať, že bezpilotné lietadlá a systémy sa môžu použiť na užitočné a kladné účely - napríklad na nakrúcanie filmov, fotografovanie, pri záchranárskej činnosti, pre potreby polície, pre architektov, na rôzne inšpekcie, na súrne zásahy, ako aj na zábavu.

Nadšenci bezpilotných lietajúcich systémov budú 14. marca môcť susedom, priateľom, zástupcom médií a širšej verejnosti predstaviť a predvádzať bezpilotné lietajúce systémy, aby ich presvedčili o užitočnosti týchto diaľkovo ovládaných strojov. Do osvety sa zapojí 112 tímov v 31 krajinách sveta, ktoré popri lietadlách predstavia aj vrtuľníky, multirotory a podobné lietajúce stroje.

Verejnosť v Európe sa dozvedela, že vo februári a začiatkom marca 2015 niekoľko bezpilotných systémov preletelo ponad veľvyslanectvo USA v Paríži, okolo Eiffelovej veže, ponad Invalidovňu a nad Námestím Svornosti. Už v novembri 2014 zaznamenali vo Francúzsku prelety bezpilotných systémov ponad jadrové elektrárne. Denník Libération sa v tej súvislosti zameral aj na legislatívu, ktorá upravuje používanie bezpilotných systémov, a zistil: existujú dve legislatívne normy z 11. apríla 2012, ktorými sa stanovuje používanie, a pravidlá, ktoré je povinný používateľ dodržiavať. Závisia od toho, na čo sa má bezpilotný lietajúci systém používať, ďalej od jeho hmotnosti, od oblastí používania diaľkovo ovládaných lietajúcich strojov. Okrem rozdielov v určení bezpilotných systémov (na profesionálne alebo súkromné, zábavné použitie), pripojenie fotografického či filmového prístroja zásadne mení situáciu a "telepilot", teda človek na diaľku ovládajúci dotyčný lietajúci systém, je povinný rešpektovať pravidlá na ochranu súkromného života a na nešírenie osobných údajov. Zákon o civilnom letectve zakazuje akékoľvek letecké snímanie lokalít, ktorých zoznam je presne stanovený v legislatíve, uviedol francúzsky denník. Le Monde zas konštatoval, že používanie bezpilotných systémov je v Paríži a vo všetkých aglomeráciách síce zakázané, ale zákaz sa bežne porušuje.

Belgická ministerka pre mobilitu Jacqueline Galantová 9. marca 2015 oznámila, že v krajine sa pripravuje legislatívny rámec na rozšírenie pôsobnosti pri používaní bezpilotných systémov. Ich využívanie je v súčasnosti v Belgicku obmedzené.

Aj Európska únia pripravuje legislatívnu normu v danej oblasti, ktorá by platila vo všetkých 28 členských štátoch únie. Legislatíva by mala zaistiť, že lietajúce systémy budú na jednej strane bezpečné a zároveň na druhej strane ich používatelia nebudú porušovať súkromie iných ľudí.

Z iniciatívy eurokomisárky pre dopravu Violety Bulcovej sa už na úrovni EÚ touto témou zaoberali odborníci, predstavitelia vlád i výrobcovia. Bulcová navrhla, aby Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) po konzultácii so zainteresovanými stranami do konca roka 2015 navrhla odporúčania týkajúce sa používania bezpilotných systémov.

Európska komisia predpokladá aj vydávanie európskej licencie na prevádzku bezpilotných lietadiel. Právne predpisy EÚ by mali vstúpiť do platnosti začiatkom roka 2016. Členské štáty EÚ by si mali ponechať zodpovednosť za vytýčenie obmedzených oblastí pre používanie bezpilotných systémov.

Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach získala od Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (KEGA) na obdobie od 1. januára 2013 do 31.12. 2015 podporu na projekt: Integrovaný študijný program "Letecké bezpilotné systémy".