MOSKVA - Situácia na Kryme sa začala vyhrocovať. Ruskí vojaci dnes zaútočili na ukrajinskú základňu v meste Simferopoľ a zabili pri tom jedného vojaka a jedného zranili.
19:51 - Ukrajinskí vojaci dostali právo na použitie zbraní
Ministerstvo obrany v Kyjeve povolilo dnes ukrajinským vojakom na Kryme, aby použili zbrane na ochranu svojich životov. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na tlačovú službu úradujúceho ukrajinského prezidenta Oleksandra Turčynova. Ministerstvo vydalo povolenie na použitie zbraní po tom, ako dnes zahynul jeden ukrajinský dôstojník a ďalší utrpel zranenia pri útoku neznámych uniformovaných ozbrojencov na ukrajinskú vojenskú základňu na okraji krymskej metropoly Simferopol.
"V súvislosti so smrťou ukrajinského vojaka ... dostali ukrajinskí vojaci na Kryme povolenie, aby použili zbrane na sebaobranu a na ochranu životov ukrajinských vojakov," uvádza sa v nariadení ministerstva obrany v Kyjeve.
19:35 - Dva ukrajinské kluby z Krymu uvažujú o prechode do ruskej ligy
Dvojica ukrajinských futbalových klubov sídliacich na Kryme Tavria Simferopoľ a FC Sevastopol seriózne uvažuje nad tým, že od novej sezóny bude pôsobiť v ruskej lige, informovala agentúra Reuters. Sevastopol dohrá prebiehajúcu sezónu v ukrajinskej súťaži, no verí, že Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) a Európska futbalová únia (UEFA) mu vzhľadom na politickú situáciu v krajine nebude brániť v "prestupe" do Ruska. "UEFA má 24.-25. marca v Kazachstane zasadnutie a očakávame, že sa v rámci neho bude zaoberať našou žiadosťou," uvádza sa v stanovisku Sevastopolu s tým, že ruskú stranu zatiaľ s touto iniciatívou spolu s funkcionármi Tavrie Simferopoľ nekontaktovali.
19:28 - Krymskí Tatári vnímajú sľuby z Moskvy s nedôverou, postoj nemenia
Medžlis (parlament) krymských Tatárov nemení nič na svojom postoji a neuznáva dnes v Moskve podpísanú zmluvu o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie. S odvolaním sa na podpredsedu medžlisu Narimana Dželala o tom informovali rozhlasová stanica Slobodná Európa/Sloboda a internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda. Podľa Dželala krymskí Tatári trvajú naďalej na územnej celistvosti Ukrajiny a až čas ukáže, ako sa udalosti budú vyvíjať ďalej.
19:21 - Rusko odmieta prítomnosť NATO na "svojich historických územiach"
Rusko je otvorené ďalšej spolupráci so Severoatlantickou alianciou, stále však odmieta prítomnosť NATO na svojich historických územiach. Uviedol to dnes ruský prezident Vladimir Putin, ktorého citovala agentúra RIA Novosti. "Nebránime sa spolupráci s NATO, ale sme proti tomu, aby boli jednotky aliancie umiestnené v blízkosti našich štátnych hraníc, na našich historických územiach," povedal Putin počas príhovoru k poslancom oboch komôr parlamentu, zástupcom regiónov a štátnych organizácií na zvláštnom zasadaní v moskovskom Kremli.
18:36 - Merkelová a Obama sa zhodli na odmietnutí ruskej anexie Krymu
Vyhlásenie nezávislosti polostrova Krym a jeho anexia Ruskom predstavujú neprijateľné narušenie územnej celistvosti Ukrajiny. V telefonickom rozhovore sa na tom dnes zhodli nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezident USA Barack Obama. Podľa vyhlásenia Merkelovej úradu obaja štátnici zdôraznili, že sankcie, ktoré EÚ a Spojené štáty prijali voči vybraným občanom Ruska a Ukrajiny zodpovedným za anexiu Krymu, sú len reakciou na kroky Moskvy. Merkelová aj Obama však zároveň opäť potvrdili otvorenosť k dialógu s ruskou stranou, uviedla agentúra Reuters.
18:24 - Pri útoku ruských ozbrojencov na Kryme zahynul ukrajinský dôstojník
Jeden ukrajinský dôstojník dnes zahynul a ďalší utrpel zranenia pri útoku neznámych uniformovaných ozbrojencov na ukrajinskú vojenskú základňu, nachádzajúcu sa na okraji krymskej metropoly Simferopol, napísala agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na hovorcu ukrajinských ozbrojených síl. Bezprostredne po incidente nebolo možné dokázať, kto útok podnikol, ale podľa ukrajinského vojenského hovorcu mali útočníci "plnú výbavu, uniformy a na tvárach masky".
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk dnes na margo ozbrojeného incidentu povedal, že konflikt na Kryme vstúpil do ozbrojenej fázy a Rusko, ktoré podľa neho za streľbou na ukrajinských vojakov stálo, obvinil zo spáchania "vojnového zločinu".
"Tento konflikt začína kvôli ruským vojakom prerastať do ozbrojenej fázy," povedal Jaceňuk na ukrajinskom ministerstve obrany. "Ruskí vojaci začali dnes strieľať na príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, čo je vojnový zločin, na ktorý sa nevzťahuje premlčacia doba."
Fotografie z miesta činu
18:20 - Na pohrebe zavraždeného krymského Tatára sa zúčastnilo vyše 1000 ľudí
Viac ako 1000 príslušníkov komunity krymských Tatárov sa dnes v Simferopole zúčastnilo na pohrebe Rešata Ametova, ktorého mŕtve telo so stopami násilia sa našlo 15. marca v Belogorskom okrese na polostrova Krym. Identitu muža, ktorý sa 3. marca navštívil sídlo miestnej vojenskej správy, potvrdila podľa vyjadrenia lídra krymských Tatárov Refata Čubarova jeho manželka, informoval internetový server segodnya.ua a rakúska agentúra APA. Podľa nej sa ďalší člen vedenia krymských Tatárov Zinedin Ibraimov vyjadril, že nechce špekulovať, kto stojí za Ametovovou smrťou, keďže zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne dôkazy. Mnohí účastníci dnešného pohrebu sa však domnievajú, že za zločinom môže stáť niektorá z proruských organizácií, či už tzv. krymská sebaobrana alebo krymským premiérom Sergejom Aksionovom zriadená tajná služba, píše APA.
18:06 - Moldavský prezident sa bojí, že aj Podnestersko sa pripojí k Rusku
Rusko má v tomto regióne 1500 vojakov, no jeho nezávislosť neuznalo. Moldavský prezident Nicolae Timofti sa obáva, že separatisti z Podnesterska na východe krajiny zopakujú scenár z Krymu a požiadajú Rusko, aby uznalo ich nezávislosť a budú sa potom snažiť stať sa súčasťou Ruskej federácie. Zároveň však poprel správy, že predseda parlamentu medzinárodne neuznávaného Podnesterska Michail Burla sa už v tejto otázke obrátil na Rusko. „Je tu riziko provokácií zo strany Podnesterska,“ vyhlásil Timofti. Pripomenul, že Rusko sa v minulosti vyjadrilo, že rešpektuje územnú celistvosť Moldavska.
17:28 - NRSR: Odsudzujeme porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska
Národná rada SR podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, vyjadruje solidaritu s tamojším ľudom a ukrajinskou vládou a odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie voči územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny. Uvádza sa to v texte Vyhlásenia NR SR k situácii na Ukrajine, ktoré dnes 122 hlasmi prijali poslanci Národnej rady SR.
17:16 - Putin na Červenom námestí: Krym sa vrátil do domovského prístavu
Krym sa konečne vrátil domov, povedal dnes davu zhromaždenému pod múrmi Kremľa na moskovskom Červenom námestí ruský prezident Vladimir Putin. "Krym a Sevastopol sa vracajú... k svojim domovským brehom, do svojho domovského prístavu, k Rusku!" vyhlásil Putin podľa agentúry Reuters pred nadšeným davom skandujúcim "Rusko" a "Putin". Svoj krátky prejav na Červenom námestí Putin zakončil zvolaním "Sláva Rusku!"
16:56 - Vodca kaukazských povstalcov Doku Umarov je mŕtvy, tvrdia islamisti
Stránka blízka militantom dnes priniesla správu o zabití Doku Umarova, vodcu islamských povstalcov na ruskom severnom Kaukaze. Oznámila to agentúra Reuters. Internetová stránka kavkazcenter.com nešpecifikovala kedy a za akých okolností Umarov zahynul. Najhľadanejšieho muža Ruska pritom označila mučeníka, ktorý venoval 20 rokov svojho života v prospech islamského džihádu. Ďalšiu z informácií o údajnej smrti vodcu samozvaného "Kaukazského emirátu" zatiaľ nepotvrdili iné zdroje. Jej pravdivosť nemohol potvrdiť ani hovorca ruského Národného protiteroristického výboru. Viaceré takéto fámy z minulosti sa ukázali byť nepravdivé. Predchádzajúca správa o Umarovovej smrti bola zverejnená v januári tohto roku, krátko pred otvorením zimných olympijských hier v Soči. Čečenec Umarov (49) sa prihlásil k zodpovednosti za bombový útok na moskovské letisko Domodedovo v roku 2011, pri ktorom zahynulo 37 ľudí, ako aj za samovražedné bombové útoky v moskovskom metre z roku 2010, ktoré si vyžiadali 40 obetí. Vlani sa tiež vyhrážal, že prekazí olympijské hry v Soči.
Doku Umarov
16:52 - Moldavsko sa obáva podpory Ruska pre separatistické Podnestersko
Moldavský prezident Nicolae Timofti sa obáva, že separatisti na východe krajiny požiadajú Rusko o uznanie svojho odštiepeneckého regiónu Podnestersko. Obavy vyvstávajú na pozadí udalostí na ukrajinskom Kryme a po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal dohodu o jeho pripojení k Rusku, informovala dnes agentúra AP.
16:51 - Cameron: Rusko ponesie za anexiu Krymu závažné dôsledky
Rusko bude čeliť vážnym dôsledkom "úplne neprijateľného" pokusu prezidenta Putina pripojiť ukrajinský polostrov Krym k Ruskej federácii. Uviedol to dnes britský premiér David Cameron, ktorého citovala agentúra Reuters. "Kroky, ktoré dnes urobil prezident Putin, keď sa pokúsil pripojiť Krym k Rusku, sú jasným porušením medzinárodného práva a vysielajú mrazivý signál do celej Európy," povedal Cameron.
16:21 - Obama pozval lídrov G7 na schôdzku venovanú Ukrajine
Americký prezident Barack Obama pozval ostatných lídrov skupiny G7 na schôdzku venovanú situácii a krokom Ruska na Ukrajine. Stretnutie by sa malo uskutočniť na budúci týždeň v rámci medzinárodného jadrového summitu v holandskom Haagu. Na rozhovory boli pozvaní aj predstavitelia Európskej únie, oznámil dnes Biely dom.
16:15 - Hague: Kríza na Ukrajine je skúškou bezpečnosti v Európe
Kríza na Ukrajine je doteraz najvážnejšou skúškou európskej bezpečnosti v 21. storočí. Poslancom britského parlamentu to v utorok povedal minister zahraničia William Hague. Podľa Hagua je nevyhnutné zvýšiť nátlak na Moskvu a Británia bude preto tento týždeň presadzovať prijatie čo najprísnejšieho balíčka sankcií na summite EÚ. Hague zdôraznil, že prezident Vladimir Putin si podpisom dekrétu o anexii Krymu sám zvolil izoláciu. Moskva podľa neho pošliapala všetky princípy medzinárodného práva a ohrozila budúcnosť Ukrajiny. Británia už pracuje na vyslaní monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe do všetkých častí Ukrajiny, oznámil.
Ukrajinci trénujú národnú gardu
15:44 - Neplánujeme členstvo v NATO, uistil Rusov Jaceňuk
Nové ukrajinské prozápadné vedenie sa nesnaží o členstvo v Severoatlantickej aliancii. V utorok to povedal premiér Arsenij Jaceňuk s cieľom upokojiť obavy Ruska ako aj rusky hovoriacich ukrajinských občanov. Uviedol tiež, že ku kľúčovým cieľom jeho vládnej politiky patrí decentralizácia moci a zdôraznil, že snahy Kyjeva o integráciu do Európskej únie budú zohľadňovať záujmy prevažne ruského východu krajiny. "S ohľadom na zachovanie jednoty Ukrajiny otázka pripojenia sa k NATO nie je na programe," povedal Jaceňuk, ktorý normálne hovorí po ukrajinsky, počas desaťminútového televízneho prejavu v ruštine. Ako dodal, krajinu bude chrániť "silná, moderná ukrajinská armáda". Jaceňuk tiež prisľúbil odzbrojenie všetkých ozbrojených skupín.
15:38 - Rusko nečaká problémy pri tranzite energií cez Ukrajinu
Ruské ministerstvo energetiky neočakáva nijaký konflikt s Ukrajinou v súvislosti s dodávkami energií do Európy. Povedal to v utorok pre agentúru Interfax šéf rezortu Alexander Novak. "Postupujeme s predpokladom, že by nemali byť nijaké tranzitné vojny," citovala agentúra ministra. Približne polovica ruského exportu zemného plynu do Európy sa prepravuje cez Ukrajinu.
15:36 - Majboroda: Putin sa pokúsi vtrhnúť na Ukrajinu
Ruský prezident Vladimir Putin zrejme nezostane na Kryme a pokúsi sa vtrhnúť na Ukrajinu cez východné oblasti, kde sa teší silnej morálnej podpore, varoval dnes v rozhovore pre TASR Oleksandr Majboroda, riaditeľ výskumu Inštitútu politických a etnických štúdií Národnej akadémie vied Ukrajiny. "V súčasnosti ide i to, aby sa ľudia mohli sami organizovať v rámci odporu voči agresii – vo forme zakladania rôznych skupín, ktoré sa budú zaoberať likvidáciou tankov a živej sily protivníka. Toto je možno najväčší problém. Ďalší spočíva v tom, že neexistuje dostatočná politická vôľa, aby sa zakladali takéto skupiny. Momentálne nemôžeme vybudovať veľkú armádu, ale menšiu áno, vo forme rôznych malých skupín, ktoré zastavia protivníka a donútia ho ustúpiť," konštatoval Majboroda.
15:29 - Vláda pri Ukrajine podľa opozície váhala
Vláda je pri hodnotení konfliktu na Ukrajine veľmi váhavá a mala by zaujať jednoznačnejšie stanovisko. V dnešnej parlamentnej rozprave sa na tom zhodli viacerí opoziční predstavitelia. Jasné stanovisko by mal podľa nich zaujať aj slovenský parlament. "Ak hovoríme, že zahraničná politika má byť hodnotová, tak práve teraz je tá príležitosť, aby sme sa vyjadrili k tejto téme," povedal podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Premiér Robert Fico pritom v prezidentskej kampani cez zahraničnú politiku opakovane útočil na svojho oponenta Andreja Kisku. V pondelok dokonca vyhlásil, že Kiska je z hľadiska zahraničnej politiky dobrodruh a od pravicových strán je nezodpovedné, ak ho podporujú. "Toto nie je okamih reagovať váhavo a s veľkou mierou opatrnosti," povedal v parlamente predseda parlamentného zahraničného výboru a poslanec za Most-Híd František Šebej. "Mali by sme aspoň pomenovať problémy, že agresia je agresiou a okupácia okupáciou," skonštatoval Štefanec s tým, že aktuálna situácia ohrozuje bezpečnosť na celom európskom kontinente. Opoziční poslanci kritizovali aj sporné referendum o pripojení ukrajinského polostrova Krym k Rusku. Situáciu na Ukrajine označil podpredseda KDH Ján Figeľ za anexiu.
15:24 - Tusk a Biden odsúdili vo Varšave zabratie Krymu Ruskom
Poľský premiér Donald Tusk dnes uviedol, že medzinárodné spoločenstvo nemôže akceptovať zabratie ukrajinského Krymu Ruskom. "V jednom okamihu to zmení hranice krajiny (Ukrajiny) a geopolitickú situáciu v tomto regióne a vo svete," povedal Tusk podľa agentúry Reuters na spoločnej tlačovej konferencii s viceprezidentom USA Joeom Bidenom, ktorý vo svetle udalostí na Ukrajine pricestoval do Varšavy uistiť Poľsko ako člena NATO o jeho bezpečnosti.
15:22 - Obyvatelia Krymu oslavujú návrat "do vlasti"
Obyvatelia Simferopolu a ďalších miest Krymskej republiky dnes veľmi pozorne sledovali posolstvo ruského prezidenta Vladimira Putina k poslancom Federálneho zhromaždenia, ako aj následné podpísanie zmluvy o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie. Vo väčšine barov, kaviarní a obchodov ľudia sledovali Putinovo posolstvo v priamom prenose. Z rádia ho počúvali aj vodiči autobusov, trolejbusov či taxíkov, uviedla agentúra RIA Novosti.
15:18 - Británia pozastavila vojenskú spoluprácu s Ruskom
Britský minister zahraničia William Hague v utorok oznámil, že vo svetle krízy na Ukrajine Spojené kráľovstvo pozastavilo vojenskú spoluprácu s Ruskom. Krátko po tom, ako ruský prezident Vladimír Putin v utorok podpísal dohodu o pripojení ukrajinského Krymu k Rusku, Hague povedal britským poslancom, že je poľutovaniahodné, že Putin si vybral po obsadení Krymu a znemožnení ruským a krymským obyvateľom partnerstvo s medzinárodným spoločenstvom cestu izolácie. Hague povedal, že Spojené kráľovstvo pozastavilo platnosť vojenských exportných licencií pre Rusko a zrušilo tiež plánovanú cestu lode britského Kráľovského námorníctva do Ruska. Toto nie je vzťah, aký si Británia želá s Ruskom, ale je to vzťah, ktorý si vynútili okolnosti, vyjadril sa minister.
15:00 - Ruský premiér Dimitrij Medvedev si počas Putinovo príhovoru pospal.
14:43 - Ukrajina neuznáva zmluvu o pripojení Krymu k Rusku
krajina neuznáva zmluvu o pripojení sa Krymského polostrova k Rusku, ktorú dnes podpísali v Moskve. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. "Podpísanie takzvanej dohody o pripojení sa Krymu k Ruskej federácii a príslušný prejav ruského prezidenta nemá nič spoločného so zákonom, demokraciou alebo zdravým rozumom," napísal na Twitteri hovorca ministerstva Jevhen Perebyjnis. "Putinove vystúpenie jasne ukazuje, aká reálna je hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre medzinárodnú bezpečnosť," citovala Perebyjnisa agentúra Reuters.
14:30 - V Sevastopoli dávajú dole z budov ukrajinské národné insignie.
14:20 - Opoziční poslanci NR SR trvajú na podpore suverenity Ukrajiny
Opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR označili kroky Ruska voči Ukrajine za akt agresie. Trvajú preto na podpore územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. "To, čo sa v súčasnosti deje na Kryme, je aktom ruskej agresie, ktorý narúša stabilitu v medzinárodných vzťahoch a ohrozuje bezpečnosť na celom európskom kontinente," skonštatoval počas rozpravy k návrhu na prijatie vyhlásenia k Ukrajine poslanec za SDKÚ- DS Ivan Štefanec.
13:55 - Krymská republika a Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie
Ruský prezident Vladimir Putin a krymskí predstavitelia podpísali dnes v moskovskom Kremli zmluvu o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie. Za krymskú delegáciu zmluvu podpísal predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov a predseda vlády Sergej Aksionov, ako aj primátor mesta Sevastopol Alexej Čalyj.
Putin predtým predniesol posolstvo k poslancom oboch komôr Federálneho zhromaždenia, v ktorom sa vyjadril k súčasnej situácii na Ukrajine, ako aj k referendu na Krymskom polostrove i k reakciám Západu naň v podobe uvalenia sankcií na Rusko. Na záver posolstva Putin požiadal obe komory parlamentu o ratifikáciu zmluvy o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol za nové subjekty federácie. "Nepochybujem o vašej podpore," vyhlásil ruský prezident.
Podľa agentúry RIA Novosti sa Krymská republika a Sevastopol považujú za subjekty Ruskej federácie od dnešného dňa. Ratifikačný proces v parlamente by sa mal ukončiť do konca tohto týždňa.
13:40 - Organizácia G8 pozastavila Rusku členstvo
Organizácia najväčších vyspelých ekonomík sveta známa pod skratkou G8 pozastavila členstvo Ruska v tomto zoskupení pre postup Moskvy voči Kyjevu a ruskú vojenskú inváziu na ukrajinský polostrov Krym. Povedal to v utorok francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius. Členovia organizácie už skôr pozastavili prípravy na summit G8, ktorý malo v júni v Soči usporiadať Rusko. Šéf diplomacie Francúzska v utorok pre rozhlasovú stanicu Europe-1 uviedol, že "pokiaľ ide o G8... rozhodli sme sa pozastaviť účasť Ruska a predpokladá sa, že všetky ostatné krajiny, sedem vedúcich krajín, sa zjednotia bez Ruska."
13:35 - Putin: Rusko oplatí Západu jeho sankcie, nikdy však nezačne konfrontáciu
Ruský prezident Vladimir Putin dnes v parlamente povedal, že pokusy Západu vystrašiť Rusko sankciami za jeho prevzatie územia ukrajinského Krymu bude Moskva považovať za akt agresie, ktorý Západu oplatí. Informovala o tom agentúra DPA. Putin zdôraznil, že Rusko sa nikdy nebude usilovať začať konfrontáciu so Západom, bude však obhajovať svoje vlastné záujmy, citovala ho agentúra Reuters. A bude tiež vždy všetkými dostupnými politickými, diplomatickými a zákonnými cestami obhajovať záujmy "miliónov Rusov a rusky hovoriacich občanov žijúcich na Ukrajine".
13:33 - Putin: Krym bol vždy súčasťou Ruska
Ruský prezident Vladimir Putin povedal počas mimoriadneho zasadnutia ruského parlamentu, že "v srdciach ľudí bol Krym vždy súčasťou Ruska". Putin v utorok vystúpil v Kremli, kde vyzval poslancov, aby podporili odtrhnutie sa polostrova od Ukrajiny a jeho pripojenie k Ruskej federácii. Krym podľa ruského prezidenta "bol a je neoddeliteľnou súčasťou Ruska" a tamojšie výsledky referenda označil za "viac než presvedčivé". Ľudia na Kryme nie sú pripravení zmieriť sa s "touto historickou nespravodlivosťou", povedal Putin v odkaze na darovanie regiónu Ukrajine v roku 1954.
Ruský líder zopakoval, že na Ukrajine nie je legitímna vláda a výmena moci bola pučom spojeným s vraždami a terorizmom. K novým mocenským silám patria podľa neho fašisti, nepriatelia Ruska a antisemiti. Opätovne tiež odmietol výčitky Západu, že na Kryme porušil medzinárodné právo. Prvýkrát však pripustil, že zvýšil počet vojenských jednotiek na Kryme. "Áno, posilnili sme naše sily," povedal. Dodal však, že stále ide o počet prípustný pre ruskú čiernomorskú flotilu na Kryme, a preto nejde o žiadne porušenie pravidiel.
Putin tiež uistil, že nemá záujem o ďalšie časti Ukrajiny a neusiluje sa o jej rozdelenie. Na Kryme plánuje zachovať popri ruštine ako štátne jazyky taktiež ukrajinčinu a tatárčinu. Odtrhnutie sa Krymu pritom prirovnal k vyhláseniu nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Na sankcie Západu bude adekvátne zareagovať, "sami však vyvolávať konflikt nebudeme", povedal. Počas prejavu prezidentovi poslanci hlasno tlieskali.
13:00 - Na Krymskom parlamente už menia písmená.
12:56 - Putin začal svoje posolstvo výzvou na veľký potlesk pre Krym
Ruský prezident Vladimir Putin začal dnes spoločné zasadnutie oboch komôr parlamentu ku Krymu výzvou na veľký potlesk pre tento čiernomorský polostrov. Informovala o tom agentúra Reuters. Zdôraznil, že v srdciach a mysliach Rusov "Krym vždy bol a aj zostane neoddeliteľnou súčasťou Ruska". Krymské referendum o odtrhnutí republiky od Ukrajiny a jej pripojení sa k Rusku bolo podľa neho "plne v súlade s demokratickými postupmi a normami medzinárodného práva". Prirovnal ho k ukrajinskej deklarácii nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Poslanci odmenili jeho slová potleskom postojačky.
12:42- Gazprom má záujem o ropný a plynárenský sektor na Kryme
Moskva 18. marca (TASR) - Ruský štátny koncern Gazprom prejavil záujem o rozvoj krymského ropného a plynárenského sektora. Pre ruskú tlačovú agentúru RIA to povedal prvý podpredseda krymskej vlády Rustam Temirgalijev. Informovala o tom agentúra Reuters. "Samozrejme, Gazprom bol prvý, kto nás oslovil s návrhom," uviedol Temirgalijev, ktorý odpovedal na otázku, či Krym, ktorý vyhlásil svoju nezávislosť a chce sa po víkendovom referende pripojiť k Rusku, dostal od ruských firiem ponuky na rozvoj ropného a plynárenského sektora. Hovorca Gazpromu sa k záležitosti odmietol vyjadriť.
12:30 - Ruskí politici si uťahujú z Obamových sankcií. Viac sa dočítate TU!
12:21 - Ušakov: Sankcie Západu vyvolávajú len iróniu a sarkazmus
Sankcie uvalené Spojenými štátmi a Európskou úniou na ruských a krymských politikov vyvolávajú iróniu a sarkazmus, vyhlásil dnes v Moskve poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov, ktorý neodpovedal na otázku novinárov, či Rusko prijme odvetné opatrenia. "Dosť bolo sankcií, (aj tak) vyvolávajú len iróniu a sarkazmus," vyhlásil Ušakov.
12:17 - Fabius: Rusko je "totálne izolované", v OSN sa k nemu nepridala ani Čína
Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius zrušil dlhší čas plánovanú návštevu Moskvy a varoval, že Francúzsko by mohlo pozastaviť prácu na dvoch vojnových lodiach, ktoré stavia na ruskú objednávku. Zrušená je aj návšteva ministra obrany Jeana-Yva Le Driana. Obaja ministri sa so svojimi ruskými rezortnými kolegami mali v Moskve stretnúť práve dnes. V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Europe 1 Fabius uviedol, že návšteva Moskvy v pôvodnom termíne by bola zle načasovaná a mohla by byť aj nesprávne interpretovaná ako podpora "toho, čo sa teraz deje". Udiala by sa totiž v deň, keď ruský prezident Vladimir Putin v dnešnom posolstve k obom komorám Federálneho zhromaždenia pravdepodobne oznámi vstup Krymskej republiky do zväzku Ruskej federácie.
Rusko je podľa Fabiusa teraz "totálne izolované", pretože jeho kroky voči Ukrajine vyvolali negatívnu reakciu EÚ, USA i ďalších štátov. Fabius upozornil, že dokonca aj Čína, ktorá zvyčajne hlasuje spolu s Ruskom, sa na poslednom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN týkajúcom sa Ukrajiny hlasovania zdržala.
11:58 - Ruská duma ironicky žiada Obamu a EÚ rozšíriť sankčný zoznam o stovky poslancov
V reakcii na sankcie, ktoré USA a EÚ uvalili na ruských a krymských politikov, dnes poslanci ruskej Štátnej dumy navrhli, aby rovnaký trest postihol aj stovky poslancov ruského parlamentu.
V jednomyseľne prijatom vyhlásení, nesúcom sa v uštipačnom tóne, poslanci dolnej komory parlamentu navrhujú "pánovi (Barackovi) Obamovi a euroúradníkom zaradiť všetkých poslancov Štátnej dumy, ktorí hlasovali za toto uznesenie, na zoznam ruských občanov postihnutých sankciami USA a EÚ". Za uznesenie hlasovalo 353 poslancov.
Ruskí poslanci vo vyhlásení vyjadrujú údiv nad rozhodnutím o uvalení sankcií, keďže USA i EÚ vždy deklarovali oddanosť demokracii a brojili za právo národov samostatne rozhodovať o svojom osude. Pripomínajú, že "naše bratské národy (Krymskej republiky a Sevastopola) cestou demokratických procedúr a v súlade s normami a štandardmi medzinárodného práva prakticky jednomyseľne rozhodli o sebaurčení a vstupe do zväzku Ruskej federácie."
Na zozname 21 ruských a ukrajinských verejných činiteľov, na ktorých v pondelok uvalila sankcie Európska únia, sú podľa agentúry Reuters aj proruský krymský premiér Sergej Aksionov; predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov, ktorý zohral významnú úlohu pri prijímaní rozhodnutí krymského parlamentu proti územnej celistvosti Ukrajiny a vyzýval voličov, aby hlasovali za nezávislosť Krymu; prvý podpredseda proruskej krymskej vlády Rustam Temirgalijev; bývalý veliteľ ukrajinského námorníctva kontradmirál Denys Berezovskyj; veliteľ ruského Západného vojenského okruhu Anatolij Sidorov či veliteľ ruského Južného vojenského okruhu, pod ktorý spadá aj ruská Čiernomorská flotila, Alexander Galkin.
11:46 - Kanadská vláda zaviedla sankcie proti ruským predstaviteľom
Kanada sa v utorok pripojila k Spojeným štátom a Európskej únii a oznámila sankcie proti desiatim vysokopostaveným ruským a ukrajinským predstaviteľom v reakcii na nedeľné referendum na Kryme. Sankcie, ktoré zahŕňajú zákaz cestovania a zmrazenie účtov, sa týkajú ľudí blízkych ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Je medzi nimi napríklad ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin, krymský proruský premiér Sergej Aksjonov a bývalý šéf kancelárie ukrajinského premiéra Viktor Medvedčuk. "Postihnuté osoby sú zodpovedné za podkopávanie suverenity a teritoriálnej integrity Ukrajiny ako aj umožnenie ruskej vojenskej akcie proti Ukrajine," uviedla kanadská vláda vo vyhlásení. Cieľom sankcií je podľa jej údajov ďalej izolovať Moskvu v rámci medzinárodného spoločenstva. Európska únia aj Spojené štáty už v pondelok oznámili zavedenie cestovných a finančných sankcií voči niektorým ruským a krymským politikom. V utorok majú ruskí poslanci zvažovať zavedenie recipročných sankcií, uvádza ruská tlačová agentúra RIA Novosti.
11:32 - Jaceňuk: Ukrajina skonfiškuje všetky nezákonne držané zbrane
Ukrajina odzbrojí všetky nelegálne ozbrojené formácie bez ohľadu na ich zámery, vyhlásil dnes ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Uvádza sa to v jeho dnešnom vyhlásení k občanom juhu a východu Ukrajiny, ktoré sa objavilo aj na webovej stránke ukrajinskej vlády. Cieľom konfiškácie všetkých nezákonne držaných zbraní je stabilizovať situáciu v krajine. Jaceňuk zdôraznil, že sa vzťahuje na všetky ozbrojené skupiny bez ohľadu na ich ciele.
11:23 - Americký viceprezident Joe Biden pricestoval do Poľska, aby vyslal Rusku signál
Lietadlo s viceprezidentom USA Joeom Bidenom pristálo dnes ráno na letisku vo Varšave, kde sa stretne s premiérom Donaldom Tuskom, prezidentom Bronislawom Komorowským a tiež s estónskym prezidentom Toomasom Hendrikom Ilvesom. Informovala o tom tlačová agentúra Associated Press, ktorá uviedla, že cieľom návštevy Bidena v Poľsku je demonštrovať odhodlanie Spojených štátov po ruskej intervencii na ukrajinskom Kryme.
Biden ešte dnes odletí do Litvy, kde sa stretne s litovskou prezidentkou Daliou Grybauskaite a lotyšským prezidentom Andrisom Berzinskom.
Poľsko a trojica pobaltských krajín, ktoré sú spolu s USA členmi NATO, susedia s Ruskom a Poľsko aj s Ukrajinou.
10:51 - Komisár Füle: Ukrajina by mala byť prijatá do EÚ
Komisár EÚ pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle sa vyslovil za to, aby Európska únia v dlhodobom výhľade prijala Ukrajinu za svojho člena. "Ak chceme príslušnú časť východnej Európy skutočne zmeniť, mali by sme využiť aj najsilnejší nástroj, ktorý má EÚ k dispozícii - a to je rozšírenie," povedal Füle pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt. Práve rozšírenie má podľa neho "bezpríkladne meniacu a stabilizujúcu silu", informovala agentúra DPA.
10:45 - Krymskí Tatári sú rozhorčení vyhlásením nezávislosti Krymu a jej uznaním Ruskom
Krymskí Tatári sú rozhorčení, že vyhlásením nezávislosti Krymskej republiky bolo za nich rozhodnuté o ich bydlisku. V programe Sloboda slova televízie ICTV to dnes vyhlásil predseda krymskotatárskeho medžlisu (parlamentu) Refat Čubarov, keď komentoval výnos o uznaní nezávislosti Krymskej republiky, podpísaný ruským prezidentom Vladimirom Putinom. "Určovať miesto Krymu, jeho budúcnosť - to nikto nesmie urobiť a ani to neurobí bez uznania práva krymských Tatárov na sebaurčenie," vyhlásil Čubarov.
10:42 - V Rusku prišli o licencie tri menšie banky
Ruská centrálna banka odobrala licencie trom menším bankám, ktoré pôsobia v Moskve. Centrálna banka tak reagovala na pranie špinavých peňazí a rizikové operácie, ktoré sa v ruskom bankovom sektore objavujú. O licenciu prišli spoločnosti Russky Zemelny Bank, S-Bank a Bank Stroikredit. Ruská centrálna banka odobrala licenciu aj spoločnosti ZAO MIGOM, ktorá poskytuje služby v oblasti prevodu finančných prostriedkov.
Podľa ruskej centrálnej banky spoločnosť Russky Zemelny Bank porušila zákony proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Celková hodnota pochybných operácií banky predstavuje 15 mld. ruských rubľov (RUB). Spoločnosti S-Bank a Bank Stroikredit zlyhali pri vytváraní nevyhnutných rezerv na straty z rizikových operácií.
10:02 - O vstup do Ruskej federácie požiadalo údajne už aj Podnestersko
Podnesterský parlament sa na ruskú Štátnu dumu obrátil so žiadosťou posúdiť možnosť vstupu tejto neuznanej republiky do zväzku Ruskej federácie. Ako informovala agentúra Ukrinform, napísal o tom dnes ruský denník Vedomosti. Denník tvrdí, že má kópiu dokumentu, ktorý parafoval predseda podnesterského parlamentu Michail Burla a adresoval ho predsedovi Dumy Sergejovi Naryškinovi. Na webovej stránke podnesterského ani ruského parlamentu však správa o tom nie je.
10:00 - Kyjev si bude robiť nárok na sovietske dedičstvo
Ukrajina si plánuje robiť nárok na majetok Sovietskeho zväzu vrátane asi 80 miliárd dolárov (vyše 57 miliárd eur) uložených na účtoch Štátnej banky ZSSR. Oznámil to minister spravodlivosti Pavlo Petrenko, ktorého cituje agentúra RIA Novosti. Petrenko povedal, že Ukrajina nepodpísala dohodu z 9. decembra 1994, ktorá uznala Rusko za nástupcu Sovietskeho zväzu a jej vláda má preto legálne dôvody nárokovať si určitý sovietsky majetok lokalizovaný v tretích štátoch. Kyjev okrem toho plánuje žiadať spomínané miliardy eur uložené na účtoch Štátnej banky ZSSR, jedinej banky v Sovietskom zväze. Ruské ministerstvo zahraničia odpovedalo, že je pripravené prebrať tému sovietskeho dedičstva s Kyjevom. Dodalo však, že v tomto prípade bude musieť Ukrajina prevziať aj finančnú zodpovednosť za sovietsky dlh. Ministerstvo odhaduje, že Ukrajina bude musieť zaplatiť za dlhy zo sovietskej éry asi 20 miliárd dolárov (vyše 14 miliárd eur).
09:49 - Čurikovová (RFE): Krymské vedenie hrá v scenári Kremľa len druhotnú rolu
Krymské vedenie hrá v scenári Kremľa len druhotnú úlohu, uviedla pre TASR v súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine Natalia Čurikovová z ukrajinskej sekcie Rádia Slobodná Európa. Referendum, jeho formulácia, upútavky a dokonca aj bilbordy prišli na Krym hotové spolu s vojenskými silami, ktoré Rusko stále neuznáva za svoje vlastné, podotkla. Krym bude podľa nej pripojený k Rusku pravdepodobne s oneskorením, pretože Rusko je pripravené ťažiť z jeho štatútu za ústupky, ktoré Ukrajina nemôže akceptovať.
09:10 - Francúzska vláda zvažuje zrušenie vojenského kontraktu s Ruskom
Paríž zváži zrušenie obchodnej vojenskej dohody s Ruskom za 1,4 miliardy eur, pokiaľ Moskva vyprovokuje ďalšiu eskaláciu situácie na Ukrajine. V pondelok to povedal francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius. Na základe kontraktu má Francúzsko ruskému námorníctvu dodať dve vojenské lode triedy Mistral. V rozhovore pre televíznu stanicu TF1 Fabius odmietol legitimitu nedeľného referenda na Kryme a vyzval Moskvu, aby prijala urgentné kroky na zabránenie "zbytočnej a nebezpečnej" eskalácie napätia na Ukrajine. Prvá francúzska obojživelná útočná loď s názvom Vladivostok schopná prevážať helikoptéry a tanky mala do Ruska doraziť na základe dohody z júna 2011 už koncom tohto roka. Druhé plavidlo - Sevastopoľ - malo byť dodané do roku 2015 a stať sa súčasťou ruskej čiernomorskej flotily na Kryme.
08:50 - Putin schválil návrh zmluvy medzi Ruskom a Krymom, Duma prijala vyhlásenie
Ruský prezident Vladimir Putin schválil návrh zmluvy medzi Ruskom a Krymom o prijatí Krymskej republiky do Ruskej federácie. Podľa agentúry Reuters tým potvrdil plány Kremľa na pripojenie tohto juhoukrajinského regiónu k Rusku. Ruské i ukrajinské agentúry informovali, že zmluvu by mal podpísať dnes s predsedom krymského parlamentu Vladimirom Konstantinovom, ktorý s krymskou parlamentnou a vládnou delegáciou pricestoval v pondelok do Moskvy na rokovania o právnych aspektoch vstupu Krymskej republiky do zväzku Ruskej federácie.
08:48 - Japonsko uvalilo na Rusko sankcie kvôli Krymu
Japonsko dnes oznámilo, že uvalilo sankcie na Rusko za to, že uznalo Krym ako nezávislý štát. Japonský minister zahraničných vecí Fumio Kišida vo vyhlásení informoval, že Japonsko neuznáva výsledok krymského referenda o odtrhnutí sa od Ukrajiny, pretože porušilo ukrajinskú ústavu. Japonské sankcie zahŕňajú prerušenie rozhovorov u uvoľnení vízovej povinnosti medzi Japonskom a Ruskom i plánovaných rokovaní o investíciách, kozme a armáde.
08:40 - Moderátor ruskej televízie Dmitrij Kiseljov v priamom prenose reagoval na hrozby z americkej strany, ktorá hovorí o sankciách Rusku : "Rusko je jediná krajina na svete, ktorá je reálne schopná premeniť Spojené štáty americké na rádioaktívny prach."
08:19 - Svedok z Majdanu: Stále nevieme, kto do nás strieľal
Sláva Ukrajine, sláva hrdinom, ozývalo sa aj v pondelok večer z kyjevského Majdanu. Masové protesty proti rozhodnutiu Krymu pripojiť sa k Rusku sa však nekonali. Na námestí a v priľahlom stanovom tábore chránenom barikádami bolo pár stoviek ľudí. Na pódiu sa striedali rečníci, organizátori informovali o novom politickom vývoji. Jednou z nevyriešených otázok však pre mnohých zostáva identita ostreľovačov, ktorí počas protivládnych demonštrácií zabili desiatky ľudí.
Jevgenij – tridsiatnik, absolvent technickej univerzity – bol jedným zo svedkov týchto krvavých udalostí. Pre TASR ich opísal takto: "Bol som 24. februára na Majdane, v čase zásahu špeciálnych jednotiek Berkut proti ochrancom Majdanu. Doteraz ale nie je jasné, kto strieľal, pretože Berkut nemal zbrane. Ostreľovači boli nad Októbrovým palácom, ale zdalo sa mi, že strieľali aj spoza hotela Ukrajina. Potom prišla streľba, taká varovná, pod nohy poslancom a členom Pravého sektora, ktorí sa ako prví rozbehli po ulici Institutskaja. Ostreľovači neboli odetí v uniformách našich bezpečnostných služieb či jednotiek ministerstva vnútra. Nebolo jasné, o aké uniformy ide. Keď sa začalo strieľať, príslušníci jednotky Berkut začali tiež utekať, pretože strieľali aj do nich. Neboli ozbrojení, museli ustúpiť. Mal som veľmi veľký strach. Bežal som odtiaľ veľmi ďaleko. Videl som jedného človeka, ktorého zasiahli do nohy. Potom ďalšieho, bol mŕtvy, mal v sebe tri guľky."
Jevgenij sa však domnieva, že keby nebol ozbrojený konflikt a obete, nebol by ani "prevrat". Celkovo si protivládne demonštrácie na Ukrajine, ktoré viedli k pádu prezidenta Viktora Janukovyča, vyžiadali 102 mŕtvych. Jevgenij tvrdí, že na ich pamiatku sa úrady chystajú premenovať ulicu Institutskaja na ulicu 100 nebeských.
K takzvaným Banderovcom, ako ich niektoré médiá označujú, povedal, že "neexistujú". A dodal: "Máme tu Pravý sektor. Kto ho sponzoroval, o tom sa môžeme len dohadovať, teda či Američania alebo Nemci. Sú to všetko dohady a pravdu sa možno nikdy nedozvieme."
Pravý sektor však podľa neho nie je silným hnutím. "Sú tam provokatéri, rôzne bandy, zlodeji, sú tam ľudia s temnou minulosťou. Líder Pravého sektora Dmytro Jaroš je ale obľúbený."
Budúcnosť Ukrajiny vidí Jevgenij skôr vo zväzku s Európskou úniou. "Pretože to, čo urobilo Rusko na Kryme, je pre Ukrajincov nepochopiteľné. Myslím si, že Európska únia je momentálne k ukrajinskému národu bližšie než Colná únia Rusov vzhľadom na udalosti na Kryme. Ľudia tvrdia, že súčasné vedenie Ukrajiny urobilo chyby. Krym potreboval podporu, aj ruskojazyčné obyvateľstvo na Kryme očakávalo väčšiu podporu zo strany vlády. Potom došlo k takej reakcii, k akej došlo. Hlasovali za pripojenie Krymu k Rusku. Otázne je ale aj to, prečo ruský prezident Vladimir Putin Krym potrebuje. Mnohí hovoria, že je to pre neho len vojenská základňa strategického významu. Myslia si, že sa to skončí ako v Abcházsku, kam prišli ruskí vojaci, ale nič dobré tam napokon nie je. Krymčania sa ale už rozhodli," dodal Jevgenij.
08:17 - Misia pozorovateľov OBSE zostane na Ukrajine do 20. marca
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBCE) dnes oznámila, že opätovne predĺžila mandát svojej pozorovateľskej vojenskej misie na Ukrajine, vyslanej do krajiny na obdobie 5.-12. marca.
Pôvodnou úlohou neozbrojených pozorovateľov bol monitoring ruských vojenských aktivít na Ukrajine. Na polostrov Krym sa však ani po štyroch pokusoch nedostali, zabránila im v tom proruská "domobrana".
08:13 - OSN: Pan Ki-mun vyzval strany ukrajinskej krízy na dialóg
Hlboké sklamanie a znepokojenie vyjadril dnes generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v súvislosti s nedeľňajším referendom na Kryme, v ktorom sa veľká väčšina hlasujúcich vyslovila za pripojenie polostrova k Ruskej federácii.
V stanovisku, ktoré sprostredkoval Pan Ki-munov hovorca Stéphane Dujarric, sa vyjadruje želanie, aby sa našlo také politické riešenie konfliktu, ktorého súčasťou bude "rešpektovanie jednoty a suverenity Ukrajiny".
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun
08:08 - USA zatiaľ neuvažujú o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine
Spojené štáty zvažujú žiadosti Ukrajiny o vojenskú pomoc, ale nateraz sa obmedzia len na ekonomickú podporu vlády v Kyjeve. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
"Požiadavky ukrajinskej vlády a armády skúmame," povedal hovorca Bieleho domu Jay Carney. "Zameriavame sa na kroky, ktoré by Rusko mohlo podniknúť na zníženie napätia (na Ukrajine)," dodal Carney.
Biely dom sa zaviazal pomôcť Ukrajine zabezpečiť dostatočné financovanie s cieľom obnoviť stabilitu a ekonomický rast v krajine. Americký Kongres už v tejto súvislosti začiatkom marca schválil návrh poskytnúť Ukrajine záruky na pôžičku vo výške jednej miliardy dolárov.
08:05 - Ruský parlament predložil návrh rezolúcie o opätovnom pričlenení Krymu
Lídri všetkých štyroch frakcií v dolnej komore ruského parlamentu, Štátnej dume, dnes predložili pracovnú verziu spoločného stanoviska k ukrajinskému regiónu Krym. Píše o tom agentúra RIA Novosti.
Návrh rezolúcie víta výsledky nedeľňajšieho referenda, v ktorom 96,7 percent obyvateľov Krymu podporilo jeho opätovné pripojenie k Rusku. Polostrov patril 60 rokov Ukrajine, ku ktorej ho pričlenil sovietsky vodca Nikita Chruščov.
Zákonodarcovia sa v dokumente zaväzujú "prispieť k sociálnemu a ekonomickému rozvoju Krymu, prosperite jeho obyvateľov, ako aj zachovaniu mieru, pokoja a uzmiereniu v tejto oblasti počas prechodného obdobia", ktoré ho teraz čaká. Členovia komory tiež prisľúbili rešpektovanie zákonných práv všetkých Krymčanov, a to "bez ohľadu na ich občianstvo, etnicitu, jazyk či vierovyznanie," píše sa v predkladanej rezolúcii.
06:55 - Putin predstúpi pred poslancov, povie im svoj názor na Krym
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok prednesie prejav k otázke Krymu v oboch komorách parlamentu; rokovať bude aj s lídrami jednotlivých regiónov a predstaviteľmi štátnych organizácií.
Nedeľňajšie referendum v Krymskej autonómnej republike, ktoré sa uskutočnilo na pozadí prebiehajúcej krízy na Ukrajine, je ohniskom najvážnejšej geopolitickej konfrontácie medzi Moskvou a Západom od čias ukončenia studenej vojny.
06:51 - Francúzsko odvolalo návštevu svojich ministrov v Moskve; Kanada hrozí sankciami
Kanada uvalí ďalšie sankcie na predstaviteľov Ruska a Krymu v dôsledku "protiprávnych, nebezpečných a jednostranných, krokov, ktoré Putinov režim podnikol cez víkend na Kryme," uviedol dnes kanadský premiér Stephen Harper, ktorého citovala agentúra Reuters.
"Vláda dnes znovu vyhlási a už vyhlasuje ďalšie sankcie a cestovné obmedzenia pre vysokopostavených predstaviteľov v Rusku, na Ukrajine a najmä na Kryme," povedal Harper po stretnutí s ukrajinským veľvyslancom. "Niečo také, ako urobil Putin nesmieme nikdy tolerovať," dodal Harper, ktorého návšteva Ukrajiny je naplánovaná na 22. marca.
V súvislosti s udalosťami na Kryme zrušilo dnes Francúzsko plánovanú utorňajšiu návštevu svojich ministrov zahraničia a obrany v Moskve.
Francúzsky prezident Francois Hollande ešte v sobotu vyhlásil, že Elyzejský palác prehodnotí svoju vojenskú spoluprácu s Kremľom ako súčasť tretieho sledu sankcií v prípade, že Rusko neprispeje k zmierneniu krízy na Ukrajine.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes na spoločnej tlačovej konferencii s talianskym premiérom Matteom Renzim povedala, že Európa preukázala nesmiernu jednotu vo svojom postoji k ukrajinskej kríze, ale rozhodnutie uvaliť sankcie na Rusko za usporiadanie referenda na okupovanom Kryme a neochotu Moskvy rokovať s vládou v Kyjeve sa nerodilo ľahko. "Bolo to rozhodnutie, ktoré nikto nebral na ľahkú váhu," uviedla Merkelová.
19:45 - Putin podpísal dekrét o uznaní nezávislosti Krymu
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dnes dekrét o uznaní ukrajinského polostrova Krym za nezávislý štát. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské štátne médiá. Putin tak podľa textu dekrétu urobil na základe vyjadrenia "vôle krymského ľudu", ktorý v nedeľnom referende rozhodol o pripojení regiónu k Ruskej federácii. Z 83 percent oprávnených voličov hlasovalo takmer 97 percent za pripojenie Krymu k Rusku.
19:22 - Rusko označilo Americké sankcie za "politické vydieranie"
Predsedníčka hornej komory ruského parlamentu Valentina Matvijenková označila dnes za "politické vydieranie" sankcie, ktoré na ňu a ďalších 10 ruských a ukrajinských verejných činiteľov uvalil americký prezident Barack Obama, informovala agentúra Reuters. "Je to bezprecedentné rozhodnutie. Také čosi bolo neslýchané aj v časoch studenej vojny," povedala, pre agentúru Interfax Matvijenková, ktorá je tretím najvyššie postaveným predstaviteľom Ruskej federácie. Matvijenková zároveň uviedla, že jej sankcie neublížia, pretože v zahraničí nemá nijaké účty ani majetok.
19:16 - Merkelová: Kľúčom k riešeniu krízy okolo Krymu by mala byť diplomacia
Nemecká kancelárka Angela Merkelová stavia aj naďalej na diplomatické riešenie krízy okolo polostrova Krym. Ako povedala dnes večer v Berlíne na tlačovej konferencii po rokovaniach s talianskym premiérom Matteom Renzim, Západ je ešte stále pripravený "na diplomatické rozhovory". To by mal byť aj kľúč k riešeniu tohto konfliktu, vyplynulo z Merkelovej slov. Kancelárka zdôraznila, že sankcie - dnes ohlásené medzinárodným spoločenstvom - sa neprijímali ľahko. Vzhľadom na konanie tzv. referenda na Kryme však podľa jej slov boli takéto opatrenia nutné. "Teším sa, že Európa tu ukázala jednotu," citovala Merkelovú tlačová agentúra DPA.
19:09 - NATO varovalo Rusko, že anektovaním Krymu poruší Chartu OSN
Spojenecké krajiny Severoatlantickej aliancie neuznávajú výsledky nedeľňajšieho referenda na ukrajinskom Kryme, na základe ktorých by sa mal polostrov pripojiť k Ruskej federácii. Uviedol to dnes generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. V oficiálnom komuniké Rasmussen zdôraznil, že referendum bolo nelegálne a nelegitímne, lebo porušilo ukrajinskú ústavu a aj medzinárodné zákony. "Spojenci NATO neuznávajú výsledky tohto ľudového hlasovania," zdôraznil šéf NATO. Aliancia organizátorom referenda vyčíta urýchlenú prípravu hlasovania, ktoré sa konalo v podmienkach vojenskej intervencie s obmedzeniami pre médiá a s manipulovaním spôsobu hlasovania. NATO apelovalo Rusko, aby sa zameralo na zmiernenie napätia a ukončilo všetky vojenské akcie proti Ukrajine. "Vyzývame Rusko, aby splnilo svoje medzinárodné záväzky, aby obnovilo dialóg a aby sa snažilo o mierové a politické riešenie prostredníctvom priameho dialógu s ukrajinskou vládou," uviedol Rasmussen postoj spojencov NATO.
19:07 - Putin vytvára čiernomorskú bariéru
Rumunský prezident Traian Basescu v pondelok uviedol, že Rusko vytvorilo reťaz zmrazených konfliktov v okolí Čierneho mora. Cieľom je podporenie obnovy bývalého Sovietskeho zväzu v rámci jeho niekdajších hraníc so Západom tak, ako si to želá prezident Vladimir Putin, povedal Basescu v rozhovore pre tlačovú agentúru Associated Press. "Keď sa pozriete na mapu, uvidíte (okolo Čierneho mora) reťaz zmrazených konfliktov, ktoré môžu hocikedy vypuknúť," vysvetlil prezident v odkaze na konflikty v Gruzínsku a na Ukrajine. Podľa jeho slov sú Putinove priority evidentne spojené s kontaktnými bodmi s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou. Za "priority Putina, ktorý chce obnoviť Sovietsky zväz", pritom označil Ukrajinu a Moldavsko.
18:57 - Počet utečencov z Krymu v Ľvovskej oblasti sa ďalej zvýšil
Utečencov z polostrova Krym, ktorí našli útočisko v Ľvovskej oblasti Ukrajiny, je do dnešného dňa 777. Pre miestnu televíziu zik to potvrdila vedúca predstaviteľka sociálneho odboru oblasti. Podľa aktualizovaných informácií prijali do pondelka z krízového regiónu 434 dospelých utečencov a 343 detí. Podľa jej slov doteraz celkove 1708 ľudí z južnej Ukrajiny a územia Krymskej autonómnej republiky prejavilo záujem usadiť sa v Ľvovskej oblasti. Takmer 330 ľvovských rodín signalizovalo pripravenosť poskytnúť ubytovanie ľuďom z krízovej oblasti. Desať rodín našlo útočisko u príbuzných.
18:26 - Gorbačov podporil Krymčanov a skritizoval sankcie voči Moskve
Posledný sovietsky líder Michail Gorbačov v pondelok skritizoval uvalenie sankcií voči Rusku zo strany Západu v reakcii na vývoj na Kryme. Zároveň obhajoval právo Krymčanov na pripojenie k Rusku, keďže odovzdanie tejto časti vtedajšieho Sovietskeho zväzu Ukrajine bolo podľa neho "historickou chybou". "Na zavedenie sankcií by mal existovať seriózny dôvod. A musia byť podporené Organizáciou Spojených národov," cituje Gorbačova tlačová agentúra Interfax. "Možné pripojenie Krymu k územiu Ruska by týmto dôvodom nemalo byť," dodal. Nedeľňajšie referendum na Kryme o odtrhnutí od Ukrajiny je podľa neho "úspechom" a "odpoveďou na očakávania Krymčanov". "Ak až doteraz bol Krym súčasťou Ukrajiny pre sovietske zákony prijaté bez toho, aby sa na to niekto ľudí pýtal, tak teraz sa ľud (Krymu) rozhodol napraviť túto chybu," dodal.
18:20 - Zaorálek: EÚ nekoordinovala sankcie s USA; zbrojné embargo bude neefektívne
EÚ nekonzultovala americký zoznam sankcií voči predstaviteľom Ruska a Ukrajiny a ani nekoordinovala kroky s administratívou USA pri zostavovaní svojho menného zoznamu. Uviedol to dnes český minister zahraničných vecí Ľubomír Zaorálek. Šéf českej diplomacie nechcel hovoriť o menách na sankčnom zozname EÚ, prezradil však, že medzi nimi nechýba Sergej Mironov, predseda poslaneckého klubu strany Spravodlivé Rusko v Štátnej dume a spoluautor návrhu zákona o možnosti pripojenia Autonómnej republiky Krym k Rusku. Minister zahraničných vecí Nemecka Frank-Walter Steinmeier povedal, že na zozname je aj veliteľ ruskej Čiernomorskej flotily Alexander Vitko. Zaorálek zopakoval, že po nelegitímnom referende na Kryme ide o prvé rozhodnutie EÚ o zavedení sankcií voči osobám zodpovedným za krízu na Ukrajine. Dodal, že už o dva alebo tri dni, na summite EÚ sa zoznam sankcií, ktorými sa vybraným osobám zmrazia kontá v EÚ a zabráni možnosť vycestovať do únie, môže rozšíriť o ďalšie mená, možno aj z vyšších politických kruhov v Rusku. To však podľa Zaorálka bude záležať od ďalšieho vývoja situácie a najmä od reakcií Moskvy na sankcie prichádzajúce z Bruselu.
Minister zahraničných vecí Českej republiky a Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier
18:18 -Turčynov: Ukrajina je ochotná rokovať s Ruskom, ale nie o anexii svojho územia
Kyjev je pripravený rokovať s Moskvou o ruskom obsadení Krymu, ale na pripojenie Krymského polostrova k Ruskej federácii nikdy nepristúpi, uviedol dnes úradujúci ukrajinský prezident Olexandr Turčynov, ktorého citovala agentúra Reuters. "Sme pripravení viesť rozhovory, ale nikdy sa nezmierime s anexiou svojho územia," povedal Turčynov v prejave, ktorý vysielala ukrajinská televízia. Turčynov vo svojom príhovore k národu taktiež povedal, že akékoľvek pokusy o vyvolávanie masových nepokojov na Ukrajine budú posudzované ako "podpora vojenskej agresie a protištátneho konania".
18:04 - Úrady obvinili zamestnanca ruskej ambasády zo špionáže
Litovské tajné služby dnes obvinili nemenovaného ruského diplomata zo špionáže. Podľa ich zistení sa muž snažil dostať k tajným údajom počas vlaňajšieho predsedníctva Litvy v Európskej únii, informovala agentúra Reuters. Obvinenie prichádza v čase, keď sa stupňuje napätie medzi oboma krajinami ohľadom postupu Moskvy na ukrajinskom Kryme. Oddelenie litovskej štátnej bezpečnosti vo svojej správe za minulý rok tvrdí, že sa ruský diplomat snažil nahovoriť domáceho štátneho úradníka, aby získal "tajné a iné citlivé informácie" o predsedníctve Litvy v EÚ. "Za zaobstaranie údajov bola ponúknutá peňažná odmena," píše sa v správe, ktorá zároveň obviňuje Rusko z odpočúvania telefónnych rozhovorov litovských diplomatov a ich zverejnenia na internetovej stránke YouTube.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies