Melník by posilnil prezidentovo právo veta

"Myslím si, že prezident by mal mať zákonodarnú iniciatívu a myslím si tiež, že treba posilniť jeho právo veta. Ak bude prezident presvedčený, že nový zákon porušuje ľudské práva, tak jeho veto by malo byť také silné, že na jeho prelomenie by bol potrebný hlas 90 poslancov – v takom prípade by mal prezident mať možnosť predložiť vec na rozhodnutie ústavnému súdu," povedal Melník agentúre SITA.

Hlava štátu má zo všetkých ústavných činiteľov najsilnejší mandát, preto by podľa Melníka nemal fungovať len ako ceremoniár. "Mal by aktívne vstupovať do politiky, najmä tam, kde vzťahy medzi parlamentnými politickými stranami môžu vyústiť do celospoločenskej krízy. Mal by pomôcť pri formulácii slovenského národno-štátneho záujmu," myslí si Melník. Prezident by mal podľa neho vystupovať v televízii, avšak len v prípade, ak má čo povedať. Melníkovi sa páči aj myšlienka interaktívnej webovej stránky. 

Najbližším partnerom Slovenska musí byť podľa Melníka tá krajina, ktorá je najviac schopná a ochotná nám pomôcť a ktorá bude ochotná pomáhať nám chrániť naše životné záujmy. "Nemienim meniť tradíciu, preto moja prvá zahraničná cesta by smerovala do Českej republiky," poznamenal. 

Melník tvrdí, že v ústave by mala byť zakotvená ochrana rodiny vrátane definície manželstva ako zväzku muža a ženy. Ústava by tiež podľa neho mala zaručiť ochranu hmotného a duchovného národného dedičstva. "Zákon o registrovaných partnerstvách by som nepodpísal. Ak budem zvolený za prezidenta, tak takýto úpadok tradičných hodnôt nedopustím," tvrdí. Pri stretnutiach s lídrami z nedemokratických režimov by bol v otázke ľudských práv opatrný. "Ochrana ľudských práv sa pod vplyvom dobre organizovaných a agresívnych skupín, žiaľ, vyvinula až do niečoho, čo možno pokojne nazvať ľudskoprávnym extrémizmom. Extrémny humanrightizmus sa stal akýmsi ateistickým náboženstvom Západu," doplnil. 
Infozákon je podľa Melníka dobrá vec, ale pri nesprávnej praxi môže narobiť viac škody ako úžitku. "Myslím si však, že by mali byť zakotvené sankcie proti verejným činiteľom, ktorí sú zodpovední za jeho dodržiavanie," ukončil. 

Agentúra SITA oslovila všetkých prezidentských kandidátov s týmito otázkami: Chceli by ste z pozície hlavy štátu aktívne vstupovať do politického spoločenského diania alebo funkciu prezidenta vnímate skôr ako reprezentatívnu? Ako si predstavujete Vašu komunikáciu s občanmi? Zvažovali by ste vlastnú reláciu v televízii či napríklad interaktívnu stránku? Ste spokojný so súčasnými právomocami prezidenta alebo ste za ich zmenu? Posilnili by ste niektoré alebo naopak obmedzili? Ak áno, ktoré? Ktorú krajinu považujete za najbližšieho partnera pre SR, kam by smerovala Vaša prvá zahraničná cesta? Mala by slovenská ústava obsahovať definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy? Podpísali by ste zákon o registrovaných partnerstvách? Pri stretnutí s lídrami z nedemokratických režimov boli by ste z funkcie prezidenta ochotný otvorene prejaviť svoj názor a kritizovať napr. porušovanie ľudských práv? Mal by byť prístup k informáciám otvorenejší alebo ste za obmedzenie infozákona? Premiér a kandidát na prezidenta za stranu Smer-SD Robert Fico na otázky neodpovedal z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Na otázky neodpovedal ani kandidát KSS Ján Jurišta. 

Prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční v sobotu 15. marca. Ak v prvom kole ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov, druhé kolo volieb sa bude konať o dva týždne, v sobotu 29. marca. V ňom budú o prezidentské kreslo bojovať dvaja kandidáti, ktorí získajú najväčší počet platných hlasov v prvom kole. O post hlavy štátu sa v marcových prezidentských voľbách uchádza 14 kandidátov: Gyula Bárdos, Jozef Behýl, Ján Čarnogurský, Robert Fico, Viliam Fischer, Pavol Hrušovský, Ján Jurišta, Andrej Kiska, Milan Kňažko, Stanislav Martinčko, Milan Melník, Helena Mezenská, Radoslav Procházka a Jozef Šimko.