Právnik a politik Ján Čarnogurský jubiluje

Ján Čarnogurský sa narodil 1. januára 1944 v Bratislave. Po peripetiách pre svoje zmýšľanie absolvoval v roku 1969 Právnickú fakultu Karlovej univerzity v českej Prahe. Nasledujúce dva roky bol advokátom v Bratislave. V roku 1971 získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave titul doktora práv.

Za obhajobu v politickom procese ho v roku 1981 vylúčili z radov advokácie. V tomto období poskytoval právnické konzultácie náboženským a opozičným aktivistom. Pracoval na družstve, v pridruženej výrobe Jednotného roľníckeho družstva (JRD) Slatinské Lazy pri Zvolene, bol šoférom v Doprastave a tiež nezamestnaný. Vydával samizdatový časopis Bratislavské listy. S Františkom Mikloškom v marci 1988 zorganizoval v Bratislave Sviečkovú manifestáciu. Za podvracanie republiky bol od augusta do novembra 1989 uväznený, po prepuknutí Nežnej revolúcie (17. novembra 1989) ho v rámci amnestie prezidenta prepustili 25. novembra 1989 na slobodu.
Inicioval vznik Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a jeho predsedom bol v rokoch 1990 až 2000. Od apríla 1997 bol dva roky podpredsedom Európskej únie kresťanských demokratov (EUCD). Z KDH vystúpil 11. októbra 2013.
Ján Čarnogurský bol od roku 1989 postupne poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR, Slovenskej národnej rady (SNR) aj Národnej rady (NR) SR. Pôsobil v organizáciách Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE), v Stálej delegácii NR SR Parlamentného zhromaždenia KBSE, bol členom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Do vzniku samostatnej Slovenskej republiky v januári 1993 zastával významné funkcie vo federálnej vláde národného porozumenia a  v Legislatívnej rade vlády ČSFR. Bol podpredsedom federálnej vlády a predsedom vlády SR. V novembri 1990 ho poverili na krátky čas prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR.
Ján Čarnogurský pôsobil od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 ako člen vlády SR a minister spravodlivosti. V máji 2001 ho poverili dočasným riadením Ministerstva vnútra SR. Po odchode z politiky v októbri 2002 sa vrátil k profesii advokáta. Je členom elitného Valdajského klubu, členom Rádu nemeckých rytierov a držiteľom vysokých štátnych vyznamenaní troch krajín – Poľska, Arménska a Ruskej federácie. Získal taktiež Cenu Inštitútu pre dunajský priestor a strednú Európu. Ide o ocenenie, ktorú podporuje Spolkové ministerstvo pre vedu a výskum Rakúska. Svoju kandidatúru na prezidenta ohlásil už v roku 2012 a chce byť občianskym kandidátom. Kandidatúru na post prezidenta SR už oznámili Robert Fico (Smer-SD), Pavol Hrušovský (nominant KDH, Mosta-Híd a SDKÚ-DS), nezaradený poslanec Radoslav Procházka, prvý predseda KDH Ján Čarnogurský, Milan Kňažko, kandidát SMK Gyula Bárdos, podnikateľ a filantrop Andrej Kiska a Peter Osuský z SaS. Záujem kandidovať prejavili aj Jozef Behýl, Stanislav Martinčko (Koalícia občanov Slovenska), János Bósza, invalidný dôchodca z Košíc Leonid Chovanec, Milan Melník, Ľubica Blašková, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, kardiochirurg Viliam Fischer, poslankyňa NR SR za OĽaNO Helena Mezenská, fotograf a prevádzkovateľ kaviarne v Bratislave Andrej Palacko.