Na poslancov čaká zákon roka

Zákon roka, návrh štátneho rozpočtu na rok 2014, čaká poslancov na 27. schôdzi parlamentu, ktorá sa začína v utorok 26. novembra. Rokovanie o rozpočte zákonodarcovia odštartujú 5. decembra o 9:00. Verejná správa na Slovensku, teda štátne úrady, samosprávy a ďalšie subjekty verejnej správy, by mali podľa vládou schváleného návrhu v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 2,83 % hrubého domáceho produktu. Celkové príjmy štátneho rozpočtu sú plánované na úrovni 13,837 mld. eur a výdavky sa rozpočtujú na úrovni 17,223 mld. eur. Štátna správa by mala v budúcom roku hospodáriť s hotovostným schodkom 3,386 mld. eur.

Ako prvý bod schôdze poslanci prerokujú zákon o zmrazení platov ústavných činiteľov na rok 2014. Návrhom sa budú zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa návrhu platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, verejného ochrancu práv a štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii zostanú na úrovni roku 2013, sudcom a prokurátorom ostane 13. a 14. plat.

Prezident Ivan Gašparovič vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Navrhuje, aby sa z možného rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) bez súhlasu zamestnávateľa vylúčil širší okruh zamestnávateľov. Kým schválená novela zákona počíta s tým, že budú z tohto procesu vylúčení zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov, podľa prezidenta by sa to malo týkať zamestnávateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov.

Gašparovič vrátil poslancom i nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Za problematické považuje to, či zníženie dávky v hmotnej núdzi určenej na zabezpečenie základných životných podmienok je v súlade s Ústavou SR. Hlava štátu má pochybnosti aj o tom, či vykonávanie menších obecných služieb je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o nútenej alebo povinnej práci a Dohovorom MOP o zrušení nútenej práce. Prezident upozorňuje na to, že podľa Ústavy SR má každá osoba v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Nový zákon podľa Gašparoviča zavádza nerovnaké postavenie medzi plnoletou osobou v hmotnej núdzi, ktorá sa zúčastní na vykonávaní malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác, a plnoletým človekom v hmotnej núdzi, ktorému takáto práca nebude ponúknutá.

Na definitívne schválenie čaká aj novela zákona o prídavku na dieťa. Rodičia, ktorých deti páchajú priestupky, by podľa nej mohli prísť o detské prídavky. Rezort práce navrhuje určiť osobitného príjemcu prídavku a príplatku k prídavku na dieťa, zvyčajne obec, pri nedbaní o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky, uložení výchovného opatrenia a spáchaní priestupku dieťaťom. Pri opakovanom páchaní priestupku navrhuje rezort práce prídavok a príplatok k prídavku odňať.

Poslanci rozhodnú aj o novele školského zákona. Právna norma stanoví minimálny počet detí na triedu. Počet prvákov v jednej triede základnej školy sa napokon zvyšovať nebude, ministerstvo školstva ustúpilo od plánu zvýšiť maximálny počet v triede zo súčasných 22 na 25 detí. Limity na triedu sa zvýšia len na druhom stupni, a to o jedného žiaka. Počet žiakov na triedu v piatom až deviatom ročníku základných škôl by sa mal zvýšiť z 28 na 29. Limit sa zmení aj pre počet žiakov v prvom ročníku strednej školy, a to z pôvodných 30 na 31. Novela tiež určuje najnižší počet detí v triede. Prvákov by malo byť v triede aspoň 11. Na prvom stupni od druhého do štvrtého ročníka by malo byť v triede minimálne 13 žiakov, na druhom stupni sa ich minimálny počet stanovuje na 15. Triedu strednej školy by zas malo navštevovať aspoň 17 žiakov.