Počet prvákov v triede napokon Čaplovič nezvyšuje

Limity na triedu sa zvýšia len na druhom stupni, a to o jedného žiaka. Takéto znenie novely školského zákona z dielne rezortu školstva dnes prerokuje vláda na svojej 75. schôdzi. Tá sa začne netradične vo štvrtok popoludní, pretože rezortom chceli dať dlhší čas na prípravu zákonov, ktoré po schválení vo vláde plánujú predložiť na najbližšie rokovanie parlamentu. Takéto materiály treba poslať národnej rade do piatku.

Okrem maximálneho počtu žiakov v triedach spomínaná novela školského zákona stanovuje aj ich najnižší počet. Počet žiakov na triedu v piatom až deviatom ročníku základných škôl by sa mal zvýšiť z 28 na 29. Prvákov by malo napokon ostať v triede toľko, koľko doteraz, teda 22. Predtým rezort navrhoval, aby sa počet žiakov prvého ročníka zvýšil na 25 tak, aby sa vyrovnal počtu detí v ostatných ročníkoch prvého stupňa. Ide tak o ďalší ústupok ministerstva školstva. Svoj zámer totiž rezort už raz upravoval. V úplne prvom návrhu totiž ministerstvo plánovalo zvýšiť maximálny počet žiakov na prvom stupni až na 28 a na druhom stupni na 30 žiakov. Počty nakoniec zmiernili na základe pripomienok k návrhu novely zákona. Limit sa zmení aj pre počet žiakov v prvom ročníku strednej školy, a to z pôvodných 30 na 31. 

Za ukladanie rôzneho odpadu na skládku by sa mal účtovať poplatok. Kabinet dnes prerokuje takýto návrh zákona, autorom ktorého je ministerstvo životného prostredia. Výška poplatku bude závisieť od toho, koľko zložiek budú jednotlivci separovať. „Má to pre nich slúžiť ako motivácia, aby separovali,“ uviedol Juraj Rybanský z Odboru komunikácie ministerstva životného prostredia. Zákon by mal vstúpiť do platnosti 1. januára 2014. 

Poplatok za ukladanie odpadu sa bude vypočítavať na tony. Tona inertného odpadu, ktorý nepodlieha žiadnym významným fyzikálnym, chemickým ani biologickým zmenám (popol), takisto vytriedeného stavebného odpadu (odpad neobsahujúci drevo, plasty, papier, sklo, kovy, ktorý nie je možné zhodnotiť) či zeminy a kameniva bez nebezpečných látok a odpadu zo sanácie skládok bude stáť 0,33 eura na tonu. Za ostatný odpad zaplatia jednotlivci nasledujúce roky 6,64 eura. Ostatným odpadom je všetok odpad okrem inertného odpadu, vytriedeného stavebného odpadu, zeminy, kameniva či komunálnych odpadov a napríklad odpadových plastov (okrem obalov), odpadov z lesného hospodárstva alebo odpadových živočíšnych a rastlinných tkanív. 

Envirorezort prichádza na rokovanie aj s novelou zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá ju podľa autorov zefektívni. Posilnia sa možnosti zapojenia vlastníkov neštátnych pozemkov do starostlivosti o chránené územia. Návrh obsahuje novú úpravu náhrady za obmedzenia bežného obhospodarovania pozemkov. Jej súčasťou sú aj zmluvné nástroje na zabezpečenie starostlivosti o chránené územia. Novela prináša novú úpravu regulácie nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov, ako aj postupu pri vyhlasovaní chránených území. Kompetencia vyhlasovať chránené územia prechádza z orgánov ochrany prírody na vládu. 

Ministri majú na stole zákon o vodách, podľa ktorého má byť voda považovaná za strategickú surovinu štátu podliehajúcu národným záujmom. Zákon má zabezpečiť ochranu podzemných vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach s dôrazom na oblasť Žitného ostrova. Novelou sa zapracujú aj pripomienky Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality. 

Odovzdávanie cudzincov zo Slovenska späť do ich vlasti by sa v prípade Bosny a Hercegoviny malo riadiť protokolom, ktorý dnes bude schvaľovať vláda. Hovorí napríklad o podmienkach zasielania žiadostí o readmisiu a tranzit, ďalej určuje hraničné priechody na readmisiu či postup pri vypočutí osoby, ktorá ma byť odovzdaná žiadajúcim štátom a prijatá požiadaným štátom. Na finálnom znení zmluvy sa Slovensko s bosnianskou stranou dohodlo v apríli tohto roku v Bratislave.