S knihou Rímske pamiatky možno putovať po dvojtisícročnej minulosti

Kniha Rímske pamiatky na strednom Dunaji od Vindobony po Aquincum je prvou kompletnou publikáciou o všetkých lokalitách súvisiacich s pobytom rímskych légií v strednej Európe od prvého storočia. Bolo to popri Dunaji, ktorý sa stal hranicou Rímskej ríše tzv. Limes Romanus, keď po jeho pravom brehu legionári budovali reťaz pevnosti. Niektoré objekty z nich sú pomerne zachované, iné na základe archeologických výskumov majú aspoň zakonzervované základy alebo sú muzeálne zbierky z nájdených exponátov.
"Publikácia obsahuje všetky vojenské pamiatky a lokality alebo múzeá s antickými expozíciami popri Dunaji od Viedne cez Bratislavu po Budapešť," povedal pre TASR jej spoluautor Vladimír Turčan z Archeologického múzea Slovenského národného múzea.
Podľa neho sú v 200-stranovej knihe aj najnovšie výskumné poznatky, ktoré ešte neboli nikde zverejnené. Každá krajina mala tím archeológov, tí spolupracovali s pracovníkmi múzeí, fotografmi či počítačovými expertmi, ktorí robili 3D rekonštrukcie zaniknutých objektov a lokalít. Je napísaná odborníkmi, ale vo forme sprievodcu po viditeľných rímskych pamiatkach na strednom Dunaji. Okrem celkových máp jednotlivých krajín obsahuje miestne turistické orientačné mapky, adresy múzeí s telefónnym číslom, emailovou adresou a internetovou stránkou. Nechýbajú informácie o doprave - spoje, km, minutáž, cyklotrasy i GPS. Texty dopĺňa množstvo farebných fotografií a kresby.
Čitateľ sa dozvie, ako Rimania dobyli strednú Európu i o vláde Marca Aurelia na tomto území, ktoré sa mu stalo osudným, pretože vo Vindobone podľahol morovej epidémii roku 180 a Rimania už hranice za Dunaj neposunuli.
Slovenské lokality začínajú hradom Devín. Ten je pomerne zachovaný na rozdiel od neďalekej pamiatky v Dúbravke na Veľkej lúke, kde sú iba základy a objekt rímskych kúpeľov je vytvorený počítačovou vizualizáciou, podobne ako rímska vojenská stanica v Stupave. Okrem Bratislavského hradu sú nálezy v centre mesta, aj v Podunajských Biskupiciach a v Rusovciach - rímsky tábor Gerulata. V obciach Boldog a Semerovo majú v kostoloch rímske nápisy, v Želiezovciach je v kostole rímsky sarkofág. V komárňanskej pevnosti si možno pozrieť rímske lapidárium – expozíciu antických kameňosochárskych diel z oboch strán Dunaja. Na území obce Iža sa nachádzal rímsky tábor. Jeho kresbová a počítačová rekonštrukcia prezrádza, že kasárenské baraky mali rozmery 50x12 metrov, tábor obkolesoval pevnostný asi päť metrov vysoký múr, hradby mali štyri brány a 20 veží, tábor chránilo päť priekop. V knihe je aj rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu, pretože podľa Turčana je to unikátna európska pamiatka, aj keď mimo Dunaja. Oveľa viac rímskych lokalít majú v Rakúsku a Maďarsku, jedna – v Mušove je na južnej Morave.
Knihu vydala Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva a podporilo ju UNESCO, Ministerstvo kultúry SR a Barbara Wentling z USA.

Zdroj:TASR