BRATISLAVA - Vianočné obdobie je z hľadiska poznávania slovenských tradícií nepochybne veľmi zaujímavé. Rituály s ním spojené tvoria nezvyčajne bohaté zoskupenie rôznych zvyklostí a obradov tradičnej kultúry na Slovensku. Prelínanie pohanských a kresťanských sviatkov prispelo vo 4. storočí k ustáleniu dátumu osláv narodenia Ježiša Krista na 25. decembra, a to aj preto, lebo kresťanstvo postupne celkom prirodzene nahrádzalo pohanské sviatky a zvyky kresťanskými.
Štedrý deň, 24. decembera, má na Slovensku niekoľko mien. Nazýva sa aj Kračún, Vilija či Doohviezdny večer. Vždy bol plný obyčají a obradov, ktoré mali rodine zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu do budúceho roka. Platili tu čary druhu: ako sa čo spravilo na Štedrý deň, tak bolo počas celého roka. Ženy nemali chodiť po susedoch ani z domu nikomu nič požičiavať. Gazdiné vstávali už po polnoci a začali piecť chlieb, aby bol do rána hotový. Ráno kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda.
Muži zavčas rána nanosili vody na celé sviatky. Do studne dali potom štipku soli, aby v nej bola po celý rok zdravá voda. Už v advente sa v katolíckych oblastiach Slovenska zachovával tzv. malý pôst, keď sa jedlo viac strukovín, kašovitých jedál a menej mäsa. Na Štedrý deň tetnto pôst vyvrcholil. Mäso sa zväčša jedávalo až na Božie narodenie, čiže Prvý sviatok vianočný. V zásade ale platilo, že na Štedrý deň sa môže jesť mäso beznohých zvierat, teda ryby. V evanjelických rodinách sa však pôst nedodržiaval, a preto sa pred Vianocami robila zabíjačka, na štedrovečernom stole boli zabíjačkové špeciality a kapustnica pripravená s mäsom a klobásou.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies