Energetická náročnosť SR má v posledných 15 rokoch klesajúci trend

O významnom pokroku v znižovaní energetickej náročnosti svedčí podľa MH SR jej vývoj v rokoch 2000 až 2015, kedy podľa údajov Eurostatu (2017) SR znížila energetickú náročnosť o 50,8 %. V období rokov 2006 až 2012 bolo zníženie energetickej náročnosti o viac ako 27 %, čo predstavuje najväčšie zníženie v EÚ-28 v danom období.

Tento pozitívny vývoj je podľa MH SR okrem iného výsledkom úspešnej reštrukturalizácie priemyslu, zavedenia nízkoenergetických výrobných procesov v priemysle a zlepšovania tepelno-technických vlastností budov a obmenou spotrebičov za úspornejšie. SR má však napriek tejto skutočnosti siedmu najvyššiu energetickú náročnosť na základe stálych cien v EÚ-28. Tento fakt je daný najmä štruktúrou priemyslu v SR, kde má veľký podiel priemysel s vysokou energetickou náročnosťou. Prioritou SR v oblasti energetickej efektívnosti je ďalšie znižovanie energetickej náročnosti ekonomiky SR so zámerom dosiahnuť úroveň európskeho priemeru.

Štruktúra návrhu Stratégie hospodárskej politiky SR do roku 2030 pozostáva zo siedmich hlavných kapitol. Prvá kapitola sa venuje určeniu základného strategického cieľa hospodárskej politiky SR s určením vízie a oblastí, ktorých optimálne nastavenie povedie ku konkurencieschopnému, udržateľnému a zelenému hospodárskemu rastu. Druhá kapitola poskytuje analýzu vývoja hlavných globálnych trendov, ktoré hodnotí aj z pohľadu SR. Analytická časť v tretej kapitole popisuje potenciál regiónov SR z pohľadu ekonomickej výkonnosti a typológie regionálnej štruktúry. Tzv. SWOT analýza v štvrtej kapitole definuje silné a slabé stránky hospodárstva SR, ako aj príležitosti a hrozby vplývajúce na jej budúci hospodársky rozvoj. Piata kapitola stanovuje východiská pre kľúčové oblasti hospodárskej politiky SR, ktoré sú rozpracované formou opatrení v šiestej kapitole. Siedma kapitola sa venuje monitorovaniu pokroku pri napĺňaní hospodárskej politiky a stanovuje rámec pre implementáciu opatrení formou akčných plánov.