Rada pre národnú bezpečnosť sa zaoberala špehovaním BND v krajine

Poradenský orgán, medzi členov ktorého patrí nielen vedenie rakúskej spolkovej vlády, príslušní ministri, ale aj zástupcovia všetkých parlamentných strán zastúpených vo vedení zákonodarného zboru, sa špehovaním BND v Rakúsku z obdobia rokov 1999-2006 zaoberal v utorok popoludní vo Viedni.

Rada odporučila rakúskej spolkovej vláde, aby neodkladne žiadala od nemeckej strany úplné objasnenie a aby požiadala nemecké orgány o spoluprácu s rakúskymi vyšetrovateľmi.

Vládny kabinet spolkového kancelára Sebastiana Kurza by sa navyše mal postarať o to, aby bol stály podvýbor parlamentného výboru pre vnútro informovaný o prebiehajúcom vyšetrovaní prípadu. Vyplýva to z materiálov, na ktoré sa odvoláva tlačová agentúra APA.

Členovia rady konštatovali, že predmetný postup susednej krajiny a členského štátu Európskej únie, s ktorým sa majú udržiavať priateľské vzťahy, považujú za nemiestny. Vychádzajú súčasne z predpokladu, že okamžite po zverejnení podozrení boli podobné aktivity nemeckou stranou zastavené.

Ako vyplýva z internej databázy BND, ktorú získali rakúsky týždenník profil a denník Der Standard, bolo v období rokov 1999-2006 v hľadáčiku nemeckých spravodajcov celkove takmer 2000 telefónnych a faxových čísiel, ako aj mobilných telefónov a e-mailových adries v Rakúsku. Viac ako polovicu monitorovaných tvorili faxové čísla.

BND monitorovala podľa toho komunikáciu rakúskych ministerstiev, firiem, medzinárodných organizácií so sídlom na rakúskom území, islamských inštitúcií, ale aj podozrivých z teroristických aktivít či obchodníkov so zbraňami. Osobitnú pozornosť venovala podľa informácií, ktoré zverejnil v sobotňajšom vydaní denník Der Standard a ktoré priniesla už v piatok 15. júna večer s predstihom tlačová agentúra APA, medzinárodným subjektom so sídlom vo Viedni. Medzi terčmi monitoringu nemeckých spravodajcov bol aj fax, ktorý BND priradila zahraničnopolitickej redakcii APA.

O získané informácie sa BND podelila s inými tajnými službami vrátane americkej NSA. To naznačuje zoznam tzv. selektorov, ktorý majú obe spomínané rakúske médiá k dispozícii. Vzhľadom na prítomnosť viacerých firiem - a to tak rakúskych, ako aj pobočiek medzinárodných v zozname monitorovaných - vyvstáva otázka, či BND realizovala v Rakúsku aj hospodársku špionáž so zámerom zvýhodniť Nemecko, pripomenul Der Standard konštatujúc, že by to aj podľa nemeckého práva bolo neprípustné.

Autenticitu nemeckého zdroja, od ktorého rakúske periodiká získali predmetnú databázu, potvrdili viaceré strany, napísal profil.

Na otázku médií nemecká tajná služba reagovala slovami: O operatívnych aspektoch svojej práce BND principiálne informuje iba spolkovú vládu a príslušné, tajne rokujúce grémia Spolkového snemu.

Už počas uplynulého víkendu reagovali na škandál najvyšší rakúski ústavní činitelia, prezident Alexander Van der Bellen i kancelár Sebastian Kurz, zdôrazniac nutnosť objasniť tento prípad a vyjadriac v tejto súvislosti očakávania smerom k nemeckej strane.