Slovensko bude mať o jedného europoslanca viac; v Štrasburgu zamietli paneurópsku kandidátku

Ako informoval europoslanec Ivan Štefanec (EPP, KDH), zvíťazil názor, že časť mandátov sa prerozdelí medzi existujúce členské krajiny a väčšia časť sa ponechá pre budúce rozširovanie Európskej únie. Slovensko podľa presadeného návrhu bude zastupovať 14 poslancov.

Europarlament je okrem toho pripravený odmietnuť akéhokoľvek nominanta na post predsedu Komisie, ktorý do kampane pred budúcoročnými voľbami do EP nevstúpi ako celoúniový kandidát na tento post.

Poslanci teda vyjadrili opätovnú podporu procesu výberu budúceho šéfa Európskej komisie z takzvaných spitzenkandidátov, ktorých pred voľbami do EP nominujú jednotlivé európske politické strany ako svojich kandidátov na daný post. Tento postup prvýkrát využili v roku 2014 a viedol k zvoleniu Jeana-Clauda Junckera za predsedu EK.

Poslanci EP v tejto súvislosti upozornili, že Európsky parlament odmietne každého nominanta na post predsedu Komisie, ktorý sa o tento post nebude pred voľbami do EP uchádzať ako kandidát európskej politickej strany. Prepojenie výberu šéfa Európskej komisie s výsledkami volieb do Európskeho parlamentu posilňuje podľa poslancov legitimitu oboch inštitúcií. Voľby v roku 2019 budú podľa nich príležitosťou na upevnenie uplatňovania tohto úspešného postupu.

„Je dobré, ak sa legitimita predsedu Európskej komisie zvýši tým, že prejde procesom volieb do Európskeho parlamentu. Na druhej strane nesmieme zabúdať, že Komisia je administratívny orgán a jej prílišné prepolitizovanie nie je cestou k zvyšovaniu jej efektivity," uviedol Štefanec.

Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) zo všetkých politických skupín privítali stredajšiu dohodu európskych zákonodarcov o prerozdelení kresiel, ktoré sa uvoľnia po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ, ako aj skutočnosť, že neprešiel návrh na vytvorenie celoeurópskej kandidátky pre voľby do europarlamentu v máji 2019.

„Som rád, že sme presadili náš návrh Európskej ľudovej strany, aby Slovensko získalo jeden mandát navyše a bude ho zastupovať štrnásť europoslancov. Tiež sa nám podarilo odmietnuť experiment v podobe spoločnej európskej kandidačnej listiny, ktorá by priniesla len právny zmätok a pochybnú legitimitu takto zvolených poslancov. Vnímal som to ako nepodarený pokus o umelé posilňovanie akéhosi európskeho vedomia na úkor národného," uviedol Štefanec.

"Vítam skutočnosť, že podľa tohto návrhu Slovensko môže mať o jedného europoslanca viac. No som rozhodne proti transnacionálnej volebnej listine, nemyslím si, že by to bol krok správnym smerom," uviedol poslanec Pál Csáky (SMK) zo skupiny európskych ľudovcov (EPP).

"Nepovažujem za vhodné, aby bola vytváraná nejaká nadnárodná volebná listina pre celú EÚ. Prinieslo by to zmätok a odradilo voličov, hlavne z menších krajín. Už teraz má Slovensko najnižšiu účasť na voľbách do EP. Vhodnejšia je alternatíva ponechania prázdnych kresiel po odchode Británie," opísal situáciu poslanec Branislav Škripek (OĽaNO) z politickej frakcie európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

Poslanec Richard Sulík (SaS) z tej istej frakcie však hlasoval proti správe, ktorá navrhovala prerozdeliť po brexite časť britských mandátov medzi ostatné členské štáty. "Počet europoslancov by mal klesnúť o všetkých 73 britských mandátov," zdôraznil. Dodal, že odmietol aj návrh nadnárodných kandidátok do EP, lebo takýto volebný systém by poškodil menšie členské štáty vrátane Slovenska.

Aj poslankyňa Jana Žitňanská (NOVA), ktorá je rovnako v skupine ECR, odkázala, že je proti prerozdeleniu pobrexitových kresiel, lebo je zástancom šetrenia verejných financií. "Tieto miesta by mali zostať pre krajiny, o ktoré sa môže EÚ v budúcnosti rozrásť. Nesúhlasím ani s nadnárodnou kandidačnou listinou. Poslanci reprezentujú členské štáty a na tomto princípe by mali byť aj volení," zdôraznila.

Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) pripomenula, že 12 z 13 slovenských europoslancov v utorok v spoločnom liste odmietlo vznik celoeurópskej kandidátky. "Vnímame to ako odklon od myšlienky priblíženia sa občanom. Vytvorí to skôr priestor pre obsadenie týchto postov pre veľké krajiny s vyšším počtom voličov," konštatovala.