Dlhodobý stres sa nemusí podpisovať len na našej psychike, ale aj na tom, ako vyzeráme.
Stres sa dnes, bohužiaľ, stal súčasťou života takmer každého človeka. Prenasledujú nás termíny, sme zavalení prácou, nestíhame sa venovať rodine a už vôbec nie svojim koníčkom. Takéto obdobie môže trvať pár týždňov, no niekedy aj niekoľko rokov. Všetko sa však odráža na našom zdraví a to nielen psychickom.
Odborníci upozorňujú, že je dôležité rozlišovať medzi stresom krátkodobým a chronickým. Pri krátkodobom strese, kedy sme určitý čas vystavení silnej psychickej záťaži, reaguje organizmus prevažne tým, že dochádza k úbytku hmotnosti. Naopak, pokiaľ trpíme stresom dlhodobo, metabolizmus sa mení a nastávajú viaceré zmeny prispievajúce k priberaniu.
Štúdie preukázali, že u zdravého človeka sa hladina cukru po jedení rýchlo vráti na normálne hodnoty. U človeka dlhodobo vystavenému psychickej záťaži však trvá tento proces až tri hodiny, čo je približne šesťkrát dlhšie. Telo si totiž „myslí“, že bude vystavené boju alebo úteku, preto svaly nárazovo zásobí veľkým množstvom cukru, aby mali na obranu energiu. Keďže k „úteku“ nedochádza, zvýši sa inzulín, ktorý cukor opäť redukuje. Hladina cukru aj inzulínu v krvi kolíše, čo má za následok pocit hladu, predovšetkým chuť na sladké.
V neposlednom rade zohráva dôležitú úlohu aj spánok. Pri chronickom strese ľudia zvyknú trpieť nespavosťou. Telo nemá priestor na oddych a nedostatok energie následne kompenzuje jedlom a to, samozrejme, vedie k priberaniu.
Samotný stres teda nie je dôvodom, prečo priberáme, môže za to zlý metabolizmus cukru, ktorý je v dôsledku takejto záťaže narušený a núti človeka neustále jesť. V kombinácii s nedostatočným pohybom to vedie k obezite a cukrovke druhého typu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies