Ženy so sklerózou multiplex sa nemusia báť tehotenstva, treba len správne vyčkať

Tehotenstvo u pacientok s touto chorobou totiž nenesie výraznejšie riziko ako u zdravých žien, ak je dobre načasované, poukazujú lekári.

Skleróza multiplex je centrálne ochorenie nervového systému. Takýmto ženám zväčša radia otehotnieť v stabilizovanom stave, teda šesť až 12 mesiacov po ataku, je to však individuálne. U väčšiny pacientok sa v období gravidity nevyskytujú vážnejšie komplikácie spojené s ochorením.

"Tehotenstvo by malo byť plánované, treba totiž upraviť liečbu. Niektoré lieky sa vysadzujú už pol roka pred plánovanou graviditou, iné v čase jej zistenia," povedala neurologička Marianna Vitková z košickej univerzitnej nemocnice. Vývoj plodu prebieha rovnako ako u zdravých žien, riziko, že by sa u dieťaťa prejavila skleróza multiplex, je podľa odborníkov troj- až päťpercentné.

Ženy s týmto ochorením rodia zväčša prirodzenou cestou. "Pôrodník môže rozhodnúť aj o vykonaní cisárskeho rezu, no v tomto prípade nebýva dôvodom diagnóza rodičky, ale iné okolnosti pôrodu," povedala Vitková. Pacientky so sklerózou multiplex môžu požiadať aj o epidurálnu anestéziu.

Prvé mesiace po pôrode sú pre ženu veľké riziko návratu atakov, pacientky je preto nutné nastaviť na liečbu čo najskôr. "Kým dojčia, nie je možné ich nastaviť vždy späť na biologickú liečbu. Takýmto matkám preto odporúčame ukončiť dojčenie dva až tri mesiace po pôrode a následne sa vrátiť k biologickej liečbe," povedala Vitková. Rodinu podľa nej treba pripraviť na starostlivosť o dieťa v čase, keď dôjde k návratu atakov.

"U mňa prišiel atak v polovici tehotenstva, vďaka liečbe sa ho však podarilo dostať pod kontrolu. Potom už prebehlo všetko bez komplikácií a ani na pôrodnej sále ma dieťa veľmi nevytrápilo," povedala pacientka Ivana. Ak jej to zdravotný stav dovolí, chcela by mať ďalšieho potomka.

Skleróza multiplex postihuje častejšie ženy ako mužov. Najviac trápi ľudí v produktívnom veku medzi 20. a 40. rokom života. Na Slovensku je asi 8000 pacientov s týmto ochorením. Ide o jednu z najfrekventovanejších chorôb centrálneho nervového systému.

K vzniku a progresii ochorenia prispievajú genetické predispozície, výskyt v rodine, pohlavie, vek či infekčná mononukleóza. Ďalej sú nimi fajčenie, vysoký príjem soli, alkohol či nízka hladina vitamínu D. Približne 50 percent pacientov žije s chorobou 30 rokov či dlhšie a asi tretina pacientov má pomalý a dobrý priebeh ochorenia. V približne troch až piatich percentách ide o ťažké priebehy, ktoré sa počas prvých piatich rokov od začiatku ochorenia končia smrteľne.