Drucker: Dofinancovanie zdravotníctva prinesie len peniaze na zaplatenie účtov, poisťovne a pacienti sú nespokojní

Zdravotníctvo potrebovalo finančnú injekciu aj vlani, Drucker si nemyslí, že takýto spôsob fungovania je správny. "V poriadku by bolo, aby sme vedeli efektívnejšie prepočítať, aká je platba za poistencov štátu," skonštatoval. Verí, že budúci rok sa podarí rozpočet pre zdravotníctvo pripraviť bez toho, aby bola opätovná potreba dofinancovania počas roka.

Šéfovi rezortu financií Petrovi Kažimírovi (Smer-SD) však tento spôsob nevadí. "Vláde a ministerstvu financií to určite vyhovuje. Zdravotníctvu to vyhovuje menej, ale zdravotníctvo generuje dlhy, je mi ľúto. Keď sa dostane do rovnovážneho stavu, môžeme potom hovoriť aj o stabilnom zdroji financovania," uviedol Kažimír.

Na margo toho, či je zatiaľ plánovaných 50 miliónov pre zdravotníctvo málo alebo veľa, poznamenal, že to je "večná dilema". Poukázal, že do sektora prichádza vďaka vývoju na trhu práce a miezd viac peňazí od ekonomicky aktívnych poistencov. "To je luxus, ktorý si treba užiť. Netreba sa fixovať len na transfer zo štátneho rozpočtu. Je okolo toho veľa legiend, kľúčový je celkový objem peňazí a ten rastie," zhrnul.

Zdravotníctvo by sa v tomto roku mohlo dofinancovať viac ako 50 miliónmi eur. Urobiť sa to má cez vyššie zdravotné odvody za štátnych poistencov, odsúhlasila v stredu (28.6.) vláda. Presné číslo má byť známe po septembrovej daňovej prognóze. Ministerstvo zdravotníctva preto v novele zákona o zdravotnom poistení navrhlo, aby sadzba za poistencov štátu posledné dva mesiace v roku stúpla. Odobriť to musí ešte parlament a prezident.

Najprv sa hovorilo o potrebe dofinancovania sumou 150 miliónov eur. Drucker však nedávno informoval, že do systému prichádza viac peňazí, keďže príjmy od ekonomicky aktívnych osôb sú vyššie, ako sa predpokladalo, v súčasnosti je to podľa jeho slov plus asi 67 miliónov eur. Či sa na dofinancovanie definitívne potvrdí suma 50 miliónov eur by malo byť známe na októbrovej schôdzi parlamentu. Ako však hovorí Drucker, bolo korektné informovať o tom, čo vláda zamýšľa.

Zdravotné poisťovne, lekári a pacienti sú nespokojní s miliónmi eur, ktoré majú ísť koncom tohto roka do zdravotníctva. Je to podľa nich málo.

Tvrdia, že systém je dlhodobo podfinancovaný, dočasné zvýšenie sadzby za poistencov štátu v posledných mesiacoch tohto roka nepovažujú za stabilné riešenie.

"Potešilo by nás, keby zdroje pre zdravotníctvo boli stanovené už od začiatku a nie, aby sa to riešilo počas roka cez dofinancovanie," povedal generálny riaditeľ poisťovne Dôvera Martin Kultan.

Suma podľa Union ZP nenaplní očakávania ambulantného sektora ani platové povinnosti nemocníc. Dôvera si však napriek tomu myslí, že uvedené milióny systému pomôžu, viac peňazí podľa nej prichádza aj od ekonomicky aktívnych obyvateľov.

"Na deficit upozorňujeme dlhodobo," povedala Viktória Vasilenková, hovorkyňa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá musí pre vysokú minuloročnú stratu plniť ozdravný plán. K výške plánovaného dofinancovania sa však ešte nechce vyjadrovať, suma by mala byť jasná po daňovej prognóze na jeseň.

S tvrdením Union ZP súhlasia i lekári. Asi 2000 ambulancií združených vo Zväze ambulantných poskytovateľov (ZAP) už pohrozili poisťovniam pre platby výpoveďami, chcú ich vyššie.

Ambulancie združené v Asociácii súkromných lekárov o výpovediach zatiaľ verejne nehovoria. Jej šéf Marián Šóth však hovorí, že ak sa z týchto peňazí nedostane úmerný podiel aj do ambulantného sektora, tak to bude znamenať ďalšie zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

"Už minulý rok sme zdôrazňovali, že odvody za poistencov štátu treba stanoviť na päť percent," povedal Šóth. Sľúbené milióny by sa totiž do systému mali tento rok dostať cez zvýšenú sadzbu za poistencov štátu, posledné dva mesiace tohto roka by mala stúpnuť z 3,78 percenta na 4,73 percenta z vymeriavacieho základu.

"Tieto odvody nemožno navýšiť len dočasne, malo by to tak byť po celý rok," zdôraznila šéfka Asociácia na ochranu práv pacientov Mária Lévyová.