Prezident dnes podpísal viaceré zákony, mnoho ľudí si finančne prilepší

Príspevok na zateplenie rodinného domu sa zvýši

Na zateplenie rodinného domu bude po novom možné získať vyšší príspevok od štátu ako vlani. Maximálna dotácia stúpne z doterajších 6500 na 8800 eur. Rezort v predkladacej správe pripomína, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala pokračovať v programe zatepľovania stavieb a administratívne ho zjednodušiť.

"Pre realizáciu tohto opatrenia a zintenzívnenie obnovy rodinných domov sa navrhuje upraviť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonávaných prác," uvádza ministerstvo.

Doteraz mohol štát poskytnúť príspevok do výšky 30 % oprávnených a uhradených nákladov, najviac v sume 6000 eur v závislosti od dosiahnutých tepelnoizolačných schopností konštrukcií a hodnoty potreby tepla na vykurovanie. Ďalších 500 eur bolo možné dostať ako kompenzáciu nákladov za vypracovanie projektovej dokumentácie zateplenia a energetického certifikátu.

Podľa prijatej novely sa táto hranica zvýši na 40 % nákladov, a to až do sumy 8000 eur. Príspevok možno zvýšiť o náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie zateplenia rodinného domu vrátane projektového energetického hodnotenia rodinného domu, za vypracovanie žiadosti o príspevok na zateplenie a za vypracovanie energetického certifikátu, najviac však o sumu 800 eur. Maximálna výška príspevku tak bude môcť dosiahnuť 8800 eur.

Súčasťou novely je aj zníženie počtu požadovaných príloh k žiadosti o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu. "Návrh obsahuje taktiež úpravy a doplnenia, ktorých nevyhnutnosť vyplynula z aplikačnej praxe," priblížil rezort výstavby.

Zároveň zdôraznil, že prijatím novely nevzniknú nové požiadavky na rozpočet verejnej správy, keďže ide o finančné prostriedky rozpočtované v rámci existujúceho Programu rozvoja bývania.

Novinkou je, že ministerstvo bude na svojom webovom sídle zverejňovať zoznam podporených rodinných domov. "Zabezpečí sa tak informovanosť iných poskytovateľov podpory na národnej úrovni," konštatovalo. Novela nadobudne účinnosť 15. júna 2017.

Minulý rok boli vyhlásené dve výzvy na predkladanie žiadostí o príspevok. MDV v rámci nich doteraz poskytlo 17 príspevkov v celkovej výške 73.552 eur a 79 žiadateľom zarezervovalo príspevok v celkovej sume 507.000 eur na obdobie jedného roka od vydania rozhodnutia, počas ktorého zateplia svoje rodinné domy. Tretiu výzvu vypíše rezort začiatkom druhej polovice tohto roka.

Dobrovoľní vojaci budú mať lepšie podmienky

Prešla aj novela z dielne ministerstva obrany, ktorá zatraktívňuje dobrovoľnú vojenskú prípravu. Poslanci ju schválili 122 hlasmi 10. mája. Podľa novely sa trvanie výcviku skráti z 12 na 11 týždňov a absolventi by mali mať v prípade záujmu jednoduchší vstup do ozbrojených síl, k polícii, hasičom a záchranárom. Z dôvodu zvýšenia atraktivity a motivácie občanov na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy schválili poslanci pozmeňujúci návrh, ktorý v pléne predniesol poslanec NR SR za SNS Anton Hrnko. Schválenou úpravou sa finančný príspevok pre dobrovoľného vojaka zvýši na 14,30 eur za každý deň výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tým výška príspevku za mesiac dosiahne úroveň súčasnej minimálnej mzdy. Vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy za 11 týždňov dobrovoľnej vojenskej prípravy bude vyplatený finančný príspevok vo výške 1 101,10 eura.

Zmeny vyplynuli z analýzy pilotného projektu, do ktorej bolo zapracované aj jeho hodnotenie z pohľadu prvých úspešných absolventov. Novela nadobúda účinnosť v júli tohto roka. S výcvikom ďalších dobrovoľných vojakov rezort obrany plánuje začať ihneď po nadobudnutí účinnosti novely zákona.

Projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy je určený pre ľudí, ktorí chcú absolvovať vojenský výcvik a získať základné vedomosti a zručnosti nevyhnutné pre plnenie úloh ozbrojených síl a krízového manažmentu. V rámci výcviku získa absolvent základné vedomosti a zručnosti napríklad z taktiky, streľby z ručných zbraní, orientácie v teréne, zdravotníckej prípravy, topografickej prípravy. Zároveň tiež dosiahne vyššiu fyzickú a psychickú pripravenosť, sebadisciplínu a lepšie zvládne stresové a záťažové situácie. Počas odborného výcviku získa absolvent vedomosti z jednej z odborností strelec, ženista, odmorovač a spojár.

Do pilotného projektu dobrovoľnej vojenskej prípravy sa minulý rok pôvodne prihlásilo 129 záujemcov. Časť z nich však neprešla zdravotnou prehliadkou, psychotestmi alebo bola vyradená z administratívnych dôvodov. Pôvodne sa počítalo s tým, že by malo pilotný projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy absolvovať maximálne 150 občanov. Výcvik od júla do septembra nakoniec absolvovalo 31 záujemcov (22 mužov a deväť žien), ktorí po skončení výcviku boli povýšení do hodnosti vojakov 2. stupňa a zaradení do záloh.

Fond na podporu kultúry národnostných menšín má zelenú

Hlava štátu odobrila vznik Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Na základe zákona sa kompetencia prideľovania dotácií v tejto oblasti od 1. júla tohto roka presúva z Úradu vlády SR pod novú verejnoprávnu inštitúciu nezávislú od ústredných orgánov štátnej správy reprezentovanú odborníkmi zo všetkých národnostných menšín - Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Nový fond bude zároveň hospodáriť s takmer dvojnásobným rozpočtom určeným na túto oblasť, a to so sumou osem miliónov eur.

Hlavným účelom fondu je zachovanie, vyjadrenie, ochrana a rozvoj identity kultúrnych hodnôt národnostných menšín prostredníctvom poskytovania finančných prostriedkov na podporu ich kultúrnych a vedeckých aktivít formou dotácie alebo štipendia. Orgánmi fondu sú riaditeľ ako štatutárny a výkonný orgán fondu, odborné rady, dozorná komisia ako kontrolný orgán fondu a správna rada. Zloženie a fungovanie orgánov je navrhnuté tak, aby v procese rozhodovania o smerovaní základných činností fondu a o rozpočtovaní jeho zdrojov bola zastúpená predovšetkým odborná verejnosť. Záujemcovia z radov všetkých trinástich na Slovensku uznaných menšín (maďarskej, rómskej, rusínskej, bulharskej, českej, chorvátskej, moravskej, nemeckej, poľskej, srbskej, ruskej, ukrajinskej a židovskej) môžu žiadať o finančnú podporu projektov v oblastiach kultúrno-osvetovej, vzdelávacej či edičnej činnosti, aktivity divadiel, umeleckých súborov a kultúrnych inštitúcií, záujmovej činnosti, umeleckej tvorby, v oblasti ochrany, odborného spracovania a digitalizácie kultúrneho dedičstva národnostných menšín, v oblasti podpory rozvoja používania jazykov národnostných menšín, v oblasti podpory výmenných programov a pod.

Prihlásené projekty posúdia odborné rady, ktoré riaditeľovi fondu odporučia vybrané žiadosti určené na podporu, vrátane výšky finančných prostriedkov, ktoré majú byť na konkrétny projekt poskytnuté. Každá národnosť má v zákone taxatívne určenú sumu, ktorá bola predstaviteľmi národnostných menšín vopred prerokovaná a dohodnutá. Napríklad maďarská národnostná menšina si prerozdelí 53%, rómska 22,4%, rusínska 6,4% a česká 3,7% z celkovej sumy určenej na podpornú činnosť.

Kreovanie nového fondu vyplýva nielen z programového vyhlásenia vlády, ale i kontinuálnej snahy Ministerstva kultúry (MK) SR postupne transformovať grantový systém na verejnoprávne fondy. Fond má okrem vyššej sumy určenej na podporu projektov priniesť aj väčšiu transparentnosť, odbornosť rozhodovacích orgánov a lepší model prerozdeľovania dotácií, a to všetko pri rešpektovaní špecifík oblasti národnostných menšín. Celkový rozpočet fondu je osem miliónov eur, z čoho 4% sú určené na prevádzkové náklady, zvyšných 96% sumy je určených na podporu úspešných projektov. Prvé výzvy fondu by mali byť vyhlásené začiatkom roka 2018. Fond na podporu kultúry národnostných menšín bude svojou činnosťou pôsobiť popri už existujúcich a úspešne fungujúcich verejnoprávnych inštitúciách – Audiovizuálnom fonde a Fonde na podporu umenia. Ministerstvo kultúry cez zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín presadilo aj zvýšenie rozpočtov spomenutých fondov. Príspevok štátu do rozpočtu Audiovizuálneho fondu sa od budúceho roka zvýši z tohoročných päť miliónov eur na šesť miliónov eur a rozpočet Fondu na podporu umenia sa zvýši z 15 miliónov eur na 20 miliónov eur.

Posunková reč bude mať nový názov

Podľa schváleného zákona sa zavádza termín , slovenský posunkový jazyk´, ktorý nahrádza spojenie ,posunková reč´. Novela vymedzuje skupinu ,nepočujúcich´, ku ktorým by mala mať spoločnosť z titulu ich špecifickej formy a miery postihnutia aj osobitý, zodpovedajúci a primeraný prístup k spôsobu vzdelávania. Odlíšenie skupiny nepočujúcich od skupín nedoslýchavých, ohluchlých či ľudí so zvyškom sluchu umožňuje, aby nedochádzalo k nesprávnemu zaradeniu dieťaťa s poruchou sluchu do nesprávnej vzdelávacej inštitúcie.

Každé konkrétne sluchové postihnutie si vyžaduje špecifický prístup. „Nedoslýchavé deti nie sú napríklad až tak náročné na podmienky vzdelávania a integrácie, pretože načúvací prístroj im umožňuje počuť a vzdelávať sa v školách medzi počujúcimi. Podobne sú na tom aj deti so zvyškom sluchu alebo deti ohluchlé. Nepočujúce deti, o ktoré ide predovšetkým v pôvodnom zákone a aj v našej novele, potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách, v ktorých sa pri ich vzdelávaní využíva tzv. bilingválna metóda,“ vysvetlila predkladateľka návrhu a podpredsedníčka SNS Eva Smolíková.

Ako uviedli predkladatelia, zmeny prešli aj diskusiou s odborníkmi v danej oblasti. „Dôvodom novely je aj nesprávna interpretácia pojmov, ktoré sú dôležité pri aplikácii tohto zákona. Napríklad, podľa súčasných pravidiel sa dnes posunková reč nepovažuje za prvotný, nepočujúcim osobám vlastný komunikačný prostriedok,“ zdôvodnili s tým, že posunková reč je dnes považovaná len za pomocný nástroj pri osvojovaní si orálnej reči, ktorú musí mať osvojenú aj nepočujúce dieťa, ak chce byť integrované do spoločnosti počujúcich.

„Omyl spočíva pravdepodobne v nesprávnom ponímaní a používaní pojmu ,sluchovo postihnutí´ v našej legislatívnej praxi. Ten nerozlišuje jednotlivé druhy sluchového postihnutia, ako sú nedoslýchaví, osoby so zvyškom sluchu, ohluchlí, ale aj nepočujúci. Z metodologického hľadiska je preto nesprávne aplikovať tento všeobecný pojem rovnako na všetky ostatné druhy sluchového postihnutia,“ vysvetlil Jaroslav Paška zo SNS. Podľa predkladateľov sa za 21 rokov existencie zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb tento zákon zodpovedajúco nepremietol do praxe. Účinnosť tohto zákona bude od 1. septembra 2017.

Ministerstvo vnútra môže dotovať dobrovoľných hasičov

Kiska podpísal aj zákon, vďaka ktorému bude mať ministerstvo vnútra možnosť poskytovať dotácie na rekonštrukciu a modernizáciu budov hasičských zbrojníc dobrovoľných hasičských zborov obcí a tiež ich hasičskej techniky. O novelizáciu žiadal samotný rezort, keďže platné znenie zákona v súčasnosti možnosť poskytnutia dotácií neobsahuje. Za novelu hlasovalo 92 poslancov. Novela nadobúda účinnosť 1. júla 2017. Agentúru SITA o tom informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta.

Novela podľa rezortu reaguje predovšetkým na požiadavky a podnety viacerých obcí a miest a taktiež niektorých občianskych združení, ktoré sa týkajú zabezpečovania finančných prostriedkov na technické zhodnotenie budov hasičských staníc, hasičských zbrojníc a hasičskej techniky. „Mnohé z uvedených nehnuteľností vrátane hasičskej techniky so zreteľom na zabezpečenie jej akcieschopnosti a bezpečného uskladnenia totiž vyžadujú posilnenie zdrojov ich financovania zodpovedajúce zvyšujúcim sa nárokom na výkon činností hasičských jednotiek," uvádza sa v predkladacej správe novely. Úlohou dotácií pre dobrovoľníkov má podľa ministerstva byť zabezpečenie zlepšenia plnenia úloh hasičských jednotiek súvisiacich s vykonávaním odbornej prípravy a výcviku a tiež likvidáciou požiarov a vykonávaním záchranných prác.

Dotácia môže byť poskytnutá na nadobudnutie (kúpu) objektu, ktorý sa bude využívať ako hasičská stanica alebo hasičská zbrojnica. Ďalej sa umožňuje dotáciu poskytnúť na výstavbu, nadobudnutie, prípadne skvalitnenie objektu v bezprostrednej blízkosti budovy hasičskej stanice alebo zbrojnice, napríklad na garážovanie hasičského auta alebo umiestnenie ďalšej hasičskej techniky potrebnej na činnosť hasičských jednotiek, ktorú nemožno umiestniť z priestorových dôvodov v hasičskej stanici.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa ustanovuje nová podstatná náležitosť zmluvy, podľa ktorej príjemca dotácie je povinný zaviazať sa v uvedenej zmluve, že zachová účel využívania budovy hasičskej stanice, zbrojnice alebo s nimi súvisiaceho objektu aspoň počas vymedzeného času desať rokov, čím sa zabráni nakladaniu s predmetným majetkom na iný účel, než na ktorý sa dotácia poskytla.

Do platnosti vstúpia ja tri envirozákony

Kiska odobril tri zákony z dielne ministerstva životného prostredia (MŽP). Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo zákona o EIA (z anglického Environmental Impact Assesment) je mimoriadne dôležitá pri ochrane životného prostredia. Pre najvýznamnejšie činnosti, ktoré môžu poškodiť životné prostredie, ako sú skládky odpadov, ťažba nerastov, zásahy do chránených území, vodné nádrže a podobne, stanovuje povinný odborný a verejný proces posúdenia ich vplyvov na životné prostredie.

Verejnosti pritom poskytuje rozsiahle možnosti zapojiť sa do rozhodovania o stavbách a činnostiach s vplyvom na prírodu. Súčasná novela obmedzuje napríklad priestor pre možný konflikt záujmov úradníkov okresných úradov a ministerstva životného prostredia v rámci procesu EIA. Osoby v konflikte záujmov budú automaticky vylúčené z procesu EIA. Novela zavádza sankcie voči tým spracovateľom dokumentácie k procesu EIA, ktorí by štátne úrady a verejnosť úmyselne klamali, alebo zavádzali.

Svoj podpis dala hlava štátu aj pod novelu zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Legislatíva obsahuje zmeny týkajúce sa napríklad zákazu ukladania oxidu uhličitého v úložisku, ktoré presahuje územie členských štátov, zavádza monitorovanie vtláčacích zariadení, úložného komplexu aj okolitého prostredia s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na prostredie, pitnú vodu či na obyvateľstvo.

Zabezpečí, aby sa nepovolilo žiadne konfliktné využívanie úložného komplexu a aby sa nevykonala žiadna podstatná zmena bez nového povolenia. Ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia je opatrením na zmiernenie nepriaznivého účinku skleníkových plynov na životné prostredie. Oxid uhličitý sa zatiaľ na Slovensku do zeme neukladá, no keď sa tak začne robiť v priemyselnom rozsahu, otvorí sa nový segment hospodárstva bezprostredne spojeného s geologickým prieskumom a výstavbou úložísk.

Posledným podpísaným envirozákonom je novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorá zjednocuje celý proces stavebného povoľovania v rámci integrovaného povoľovania. Obsahuje aj zmeny vyplývajúce z povinnosti ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, napríklad novú povinnosť reálneho uzatvorenia a rekultivácie skládky v presne určenej lehote a povinnosť podať žiadosť o kolaudáciu po uzatvorení skládky. Proces integrovaného povoľovania zlučuje niektoré povolenia do jedného konania pri prevádzkach spôsobujúcich výrazné znečistenie životného prostredia, ako sú rozsiahlejšie skládky, spaľovne, rafinérie, spracovanie kovov a nerastov, bitúnky, kafilérie, chemické továrne, cementárne či sklárne.

Účastníkom sa môžu stať aj občianske združenia, ekologické mimovládne organizácie alebo fyzické osoby, ktoré tak môžu ovplyvniť vydávanie povolenia. Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia upravuje postup štátnych orgánov pri povoľovaní a kontrole takýchto prevádzok. Integrované povolenie úplne nahrádza napríklad stavebné povolenie podľa Stavebného zákona alebo súhlasy a povolenia podľa iných zákonov, napríklad podľa vodného zákona, odpadového zákona alebo zákona o ochrane ovzdušia.