Slovensko si nevie poradiť s odpadmi či ovzduším ani napriek finančnej podpore z EÚ

Ukázala to revízia výdavkov na životné prostredie, ktorá je súčasťou vládneho projektu Hodnota za peniaze. Výdavky na túto oblasť predstavujú 0,6 percenta HDP, čo je porovnateľné s Českom, Maďarskom a Poľskom. Významnú časť tvoria eurofondy.

Ako vyplýva z priebežnej správy k revízii, investície do verejných kanalizácií a vodovodov priniesli pozitívne výsledky, ale Slovensko stále vykazuje podpriemernú mieru pripojeného obyvateľstva na čistiarne odpadových vôd. Investície do vodohospodárskej infraštruktúry zvýšili v roku 2015 úroveň pripojeného obyvateľstva na vodovod na 88,3 percenta. V prípade verejných kanalizácií je to len 65,2 percenta, čo je v medzinárodnom porovnávaní podpriemer. V súčasnosti vybudovaná verejná kanalizácia by podľa revízie vedela pritom obslúžiť ešte vyše 280.000 obyvateľov.

Efektívnejšie by sa mohli využívať aj peniaze na protipovodňovú ochranu. "Napriek lepším nástrojom na manažment protipovodňových rizík sa z rôznych príčin v súčasnosti realizujú projekty aj s nižšou a nízkou prioritou. Pri dodržiavaní stanovenej prioritizácie by sa v najbližších rokoch za rovnaké náklady vedeli zrealizovať projekty, ktoré by celkovo zabránili o 1,54 miliardy eur vyšším škodám a ochránili by o 38.000 obyvateľov viac," poukazuje priebežná správa z revízie.

Tá tiež ukázala, že Slovensko má nízku mieru recyklácie napriek rozsiahlej výstavbe infraštruktúry triedenia a zhodnocovania. "Potrebná je lepšia evidencia existujúcich zariadení na spracovanie odpadov, aktuálne údaje však ukazujú okrem bioodpadu a papiera dostatočné kapacity," konštatuje sa v materiáli.

Problémom je aj ovzdušie, ktoré je nadpriemerne znečistené, zdraviu škodlivé tuhé znečisťujúce látky sú výsledkom neefektívneho využívania tuhých palív a spaľovacích motorov. "Na tvorbe tuhých znečisťujúcich látok sa z približne 80 percent podieľa sektor domácností, obchodu a inštitúcií. Hlavnými príčinami sú vysoký podiel tuhých palív vrátane biomasy používaných v domácnostiach a využívanie menej kvalitných spaľovacích motorov v osobnej doprave," vysvetľuje sa v správe.

Nedostatky odhalila revízia aj vo fungovaní Environmentálneho fondu, kde má byť priestor na zníženie administratívnej záťaže i zverejňovanie väčšieho množstva informácií o prideľovaní prostriedkov. "V súčasnosti nie sú dostupné detaily podaných projektov s počtom pridelených bodov, pričom kritériá a váhy pre ich udeľovanie nie sú primerane špecifikované. V oblasti úverovej podpory sa doteraz nepodarilo vytvoriť dostatočne atraktívne podmienky, za ktorých by sa vyplatilo o úver žiadať práve vo fonde," upozorňuje sa v priebežne správe.