Rokovania o znovuzjednotení Cypru sa nečakane prerušili

Ide zrejme o dôsledok kroku cyperského parlamentu, ktorý schválil zákon o pripomínaní si referenda z januára 1950 na školách. V tomto plebiscite cyperskí Gréci masovo hlasovali za pripojenie stredomorského ostrova ku Grécku.

Líder medzinárodným spoločenstvom neuznanej Severocyperskej tureckej republiky Mustafa Akinci hovoril o incidente v súvislosti s tým, že osobitný splnomocnenec generálneho tajomníka OSN pre Cyprus Espen Barth Eide to na dnešnom stretnutí označil za spornú otázku.

Keď sa podľa Akinciho mala preberať otázka kroku cyperského parlamentu, cyperský prezident Nikos Anastasiadis vyhlásil, že niet o čom hovoriť, pričom odišiel z rokovacej miestnosti a zabuchol sebou dvere.

Rokovania o opätovnom zjednotení už štyri desaťročia rozdeleného ostrova sa v uplynulých týždňoch zintenzívnili. Mnohí pozorovatelia sa domnievajú, že sa tak stalo predovšetkým vďaka osobnej angažovanosti lídrov oboch etník.

Akinci však už v stredu naznačil, že spomínaný postup parlamentu môže mať na rokovania negatívne dôsledky. Teraz sú podľa jeho názoru na ťahu cyperskí Gréci a ich líder.

Na marec je naplánovaný summit v Ženeve, ktorého účastníci budú riešiť kľúčovú otázku bezpečnosti Cypru po jeho zjednotení. Januárové rozhovory lídrov cyperských Grékov i Turkov i následná schôdzka ministrov zahraničných vecí Grécka, Turecka a Británie ako bývalého koloniálneho správcu Cypru sa skončili v tejto veci bezvýsledne.

Anastasiadis 5. februára navrhol, aby sa účastníci marcového summitu namiesto snahy o dosiahnutie komplexnej mierovej dohody sústreďovali na udržanie tempa rokovaní.

Cyprus je rozdelený od roku 1974 a cyperskí Gréci odmietajú požiadavku menšinových Turkov, aby ich bezpečnosť po zjednotení zaručovala prítomnosť tureckej armády. Vyhlasujú, že Európska únia, ktorej je Cyprus členom, nepotrebuje bezpečnostné záruky od tretej krajiny.