Zamestnanosť v eurozóne rastie rýchlejšie, ako sa čakalo

Zamestnanosť v pomere k rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v súčasnosti stúpa rovnako rýchlo, ak nie rýchlejšie ako v roku 2007, teda tesne pred vypuknutím globálnej finančnej a hospodárskej krízy. A to najmä v krajinách ako Nemecko a Španielsko, ktoré zreformovali trh práce a zvýšili tak jeho flexibilitu, konštatuje analýza ECB.

Miera nezamestnanosti v celom regióne, ktorý zaviedol euro, sa však stále pohybuje okolo úrovne 10 % a vo vekovej kategórii od 15 do 24 rokov sa drží nad hranicou 20 %. Politici majú preto obavy, že časť jednej generácie môže zostať trvalo bez práce. Je to dedičstvo kríz, ktoré zaťažuje štátne pokladnice. Vyriešenie tohto problému sa pritom môže vliecť celé roky.

Analýza ECB však naznačuje, že štátom eurozóny sa darí vrátiť ľudí späť do práce skôr, ako dúfali. Čiastočne im pri tom pomohla rastúca popularita skrátených úväzkov a rýchla expanzia niektorých služieb. Práve toto odvetvie má tendencie najímať viac nových ľudí a za flexibilnejších podmienok.

Rastúca zamestnanosť nepochybne zvyšuje príjmy domácností, ale na druhej strane tempo rastu produktivity práce sa spomaľuje. Podľa ECB je rast produktivity na oboch brehoch Atlantiku pomalší ako pred krízou. A to predstavuje riziko z hľadiska dlhodobých vyhliadok hospodárskeho rastu eurozóny. Problémom totiž je, že väčšina nových miest pribudla v sektore služieb, v ktorom produktivita práce rastie pomalšie ako vo výrobnom sektore a to sa odrazilo aj na spomalení celkovej produktivity.

Priemerná dĺžka pracovného času stagnuje, takže aj keď je zamestnaných viac ľudí, pracujú kratšie. No zároveň posun ekonomiky eurozóny smerom k službám a flexibilnejšej pracovnej sile naznačuje, že rast zamestnanosti by mal pokračovať, dodáva ECB.