Ruskí voliči v nedeľu rozhodnú o zložení novej Dumy

Voľby do Štátnej dumy sa budú konať aj na Krymskom polostrove, ktorý sa stal subjektom Ruskej federácie na základe výsledkov Kyjevom a Západom neuznaného referenda.

Proti organizovaniu volieb na anektovanom polostrove v minulých dňoch dôrazne protestovala ukrajinská vláda. Prezident Petro Porošenko zároveň oznámil, že na ukrajinskom území nebudú otvorené žiadne volebné miestnosti pre ruských občanov žijúcich na Ukrajine. Hlasovanie podľa neho Ukrajina nepripustí ani na ruskom veľvyslanectve v Kyjeve a na ruských konzulátoch vo veľkých ukrajinských mestách.

Dohľad nad voľbami i prebiehajúcou predvolebnou kampaňou má ústredná volebná komisia v novom zložení na čele s Ellou Pamfilovovou, ktorá bola predtým ombudsmankou pre ľudské práva.

Najdôležitejšou novinkou však je podľa agentúry TASS to, že voľby do Dumy sa uskutočnia podľa zmiešaného volebného systému, ku ktorému sa Rusko opäť vrátilo.

V nadchádzajúcich parlamentných voľbách bude polovica poslancov Štátnej dumy zvolená v jednomandátových volebných obvodoch, ktoré sú vytvorené v subjektoch Ruskej federácie. Druhú polovicu poslancov si voliči budú vyberať z federálnych kandidátskych listín jednotlivých politických strán.

Podľa takéhoto princípu sa parlament v Rusku volil aj v rokoch 1993-2003. Od roku 2007 sa volilo len zo straníckych kandidátok.

Agentúra TASS vo svojom predvolebnom materiáli upozorňuje, že mnohé strany zmenili prístup k zostavovaniu kandidátskej listiny, pričom viaceré zorganizovali stranícky primárky a na základe ich výsledkov stanovovali poradie kandidátov na hlasovacom lístku.

Mnohé strany sa vzdali aj zaužívanej praxe, keď sa na prvých miestach kandidátskych listín nachádzali mená známych politikov, ktorí sa po zvolení za členov parlamentu svojho mandátu vzdali v prospech menej známeho kolegu.

O priazeň voličov vo voľbách sa chcelo pôvodne uchádzať 74 politických strán. Na "federálnom" hlasovacom lístku - pre voľby do Štátnej dumy - bude napokon na výber "len" 14 z nich - zhodou okolností ide o tie strany, ktoré vzhľadom na výsledok v predchádzajúcich voľbách nemali povinnosť zozbierať 200.000 podpisov a splniť ďalšie podmienky stanovené zákonom, aby ich ÚVK mohla zaregistrovať.

Ruskí voliči tak budú mať na výber strany Vlasť, Komunisti Ruska, Ruská strana dôchodcov za spravodlivosť, Jednotné Rusko, Ruská ekologická strana, Zelení, Občianska platforma, Liberálnodemokratická strana Ruska, PARNAS, Strana rastu, Občianska sila, Jabloko, Vlastenci Ruska a Spravodlivé Rusko.

Do Štátnej dumy sa dostanú len tie z nich, ktoré vo voľbách získajú päť percent hlasov - doteraz bolo pre vstup do parlamentu nutné, aby stranu podporilo sedem percent voličov.

Pokiaľ ide o jednomandátové volebné obvody, víťazom volieb v nich sa stane ten kandidát, ktorý získa jednoduchú väčšinu hlasov.

Pozorovateľmi na voľbách môžu byť predstavitelia jednotlivých politických strán či kandidátov - vo volebnej miestnosti však môžu byť maximálne dvaja. Pozorovateľmi na voľbách nemôžu byť predstavitelia neziskových organizácií, ktoré sa dostali na zoznam tzv. zahraničných agentov, upozornil TASS.

Pokiaľ ide o novinárov, vo volebných miestnostiach môžu byť len takí, ktorí sa vopred akreditovali a môžu sa preukázať novinárskou praxou. Ruské úrady tak chcú zabrániť tomu, aby sa vo volebných miestnostiach vyskytovali občianski aktivisti kryjúci svoju činnosť novinárskym preukazom, napísal TASS.

Očakáva sa, že napriek politickým problémom a hospodárskej kríze, vyvolanej sankciami medzinárodného spoločenstva po anektovaní Krymského polostrova a poklesom cien ropy, v parlamentných voľbách zvíťazí doterajšia vládna strana Jednotné Rusko.

Výsledky prieskumov verejnej mienky naznačujú, že Jednotné Rusko chce vo voľbách podporiť asi tretina opýtaných voličov (31 percent), ďalších desať percent chce hlasovať za Komunistickú stranu Ruskej federácie (KPRF) a päť percent by odovzdalo hlas strane Spravodlivé Rusko. Väčšina opozičných strán má podľa prieskumov podporu jedného percenta voličov, informovala agentúra Interfax.

Podľa prieskumov zverejnených 1. septembra sa na voľbách určite nezúčastní 28 percent respondentov a ďalších 20 percent sa zatiaľ nerozhodlo. Do volebnej miestnosti sa v deň volieb určite vydá 20 percent opýtaných.