KOŠICE - Na 24. ročníku Art Film Festu uviedli v stredu v obnovenej premiére slovenskú drámu Všetko čo mám rád (1992). Film Martina Šulíka sa do kinodistribúcie vracia v reštaurovanej verzii. Práve návštevníci festivalu si vynovený titul mohli pozrieť ako prví.
Na slávnostnom uvedení v Košiciach sa zúčastnili aj tvorcovia snímky. Okrem Martina Šulíka na premiéru zavítali aj scenárista Ondrej Šulaj, kameraman Martin Štrba, architekt Fero Lipták a producent Rudolf Biermann. Nechýbal ani predstaviteľ hlavnej úlohy Juraj Nvota.
“Ten film vznikol pred 25 rokmi a to, že ho teraz uvidíte, je experiment producenta Rudolfa Biermanna, ktorý má pocit, že z toho filmu niečo prežilo,” vyhlásil na premiére Martin Šulík. “Myslím, že zaujímavé na tom filme je to, že rozpráva o človeku, ktorý premýšľa, či ostane na Slovensku alebo sa pokúsi žiť v Anglicku. Prešlo 25 rokov a myslím, že tá téma je stále živá. Myslím, že stále veľa Slovákov premýšľa, či ostane žiť tu alebo odíde. Možno ten film vďaka tejto téme prežil a preto zaujme,” doplnil 53-ročný filmár.
Snímka Všetko čo mám rád sa zameriava na príbeh rozvedeného, momentálne nezamestnaného tridsiatnika Tomáša v podaní Juraja Nvotu, ktorý prežíva vzťahovú krízu so svojou anglickou priateľkou Ann. Tú stvárnila Gina Bellman, známa aj zo seriálu Podvodníci (2008 - 2012). Temperamentná a slobodomyseľná Ann sa vracia späť domov a chce, aby Tomáš odišiel s ňou. Pokušenie je veľké, lenže to by znamenalo opustiť syna v komplikovanom tínedžerskom období, a aj rodičov, ktorí sa dostávajú do veku, keď budú potrebovať pomoc. O slovo sa pritom hlási aj bývalá manželka, ktorú stvárnila Zdena Studenková. Spomínaného tínedžera si zahral Jakub Ursiny, syn slávneho Deža Ursinyho.
Druhý celovečerný film jedného z najuznávanejších slovenských filmárov vznikol v turbulentných časoch po páde železnej opony a nástupe vytúženej slobody, tesne pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Tvorcovia sa v ňom bez politických súvislostí, čisto cez súkromný život hlavného hrdinu, pokúsili zachytiť atmosféru doby tak, ako ju sami vnímali a cítili. Pre mnohých filmových pamätníkov práve preto tento film symbolizuje rané 90. roky 20. storočia. Snímka dnes v remastrovanej verzii vstupuje do slovenskej kinodistribúcie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies