BRUSEL - Európska únia bola a je na čele medzinárodného úsilia o riešenie následkov výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyli z 26. apríla 1986, ktorá spôsobila devastáciu a utrpenie vo veľkom meradle. Uvádza sa to v dnešnom spoločnom vyhlásení predstaviteľov exekutívy EÚ pri príležitosti 30. výročia černobyľskej katastrofy. Vyhlásenie v mene Európskej komisie (EK) vydali šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič, komisár pre susedskú politiku Johannes Hahn a komisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Neven Mimica.
Podľa ich slov EK doteraz vynaložila 730 miliónov eur na projekty spojené s riešením tejto najväčšej jadrovej havárie v histórii ľudstva. Komisia týmto pripomenula, že EÚ je najväčším prispievateľom do medzinárodných fondov spravovaných Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) zameraných na vyraďovanie zastaraných jadrových elektrární z prevádzky.
"Dokonca aj teraz, o 30 rokov neskôr, ľudia na Ukrajine, v Bielorusku a ďalších krajinách naďalej čelia dlhodobým zdravotným a environmentálnym dôsledkom tejto katastrofy," uvádza sa v stanovisku EK. Šefčovič v rozhovore pre TASR pripomenul, že tragédia spred 30 rokov sa hlboko dotkla aj obyvateľov Slovenska, ktoré susedí s Ukrajinou.
"My sme sa v rámci Európskej komisie rozhodli pomôcť. Doteraz bolo Ukrajine poskytnutých 730 miliónov eur na prekonávanie dôsledkov tejto tragédie a ďalších 20 miliónov eur by malo prísť z osobitného účtu Európskej banky pre obnovu a rozvoj na zavŕšenie vyraďovacích prác troch zostávajúcich blokov elektrárne," uviedol Šefčovič.
Slovenský eurokomisár zdôraznil, že černobyľská tragédia významne poznamenala to, ako sa EÚ pozerá na jadrovú bezpečnosť. Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi EÚ dohliada na dôsledné dodržiavanie zásad jadrovej bezpečnosti v tých krajinách, ktoré sa rozhodli mať jadrové elektrárne. Došlo k zmenám v európskej legislatíve, ktorých zámerom je posilniť kontrolné mechanizmy a predchádzať možným únikom radiácie a iným neželaným nehodám v jadrových elektrárňach.
EÚ v súčasnosti prispieva aj na dokončenie druhého krytu nad vybuchnutým reaktorom v Černobyli, ktorý má na starosti francúzske konzorcium Novarka. Odhadované náklady na tento kryt, ktorý by mal byť dokončený v roku 2017, sú vo výške 1,5 miliardy eur, pričom EK a členské štáty by mali prispieť sumou 420 miliónov eur.
"Ide o to, aby sa aj pri odstávke tejto elektrárne dosiahli najvyššie štandardy bezpečnosti. Je to dôležité nielen pre Ukrajinu, ale aj pre jej susedov," skonštatoval Šefčovič.
Komisia okrem dodatočnej finančnej pomoci v pondelok prisľúbila Kyjevu účasť na ďalších bilaterálnych projektoch na zlepšenie jadrovej bezpečnosti a ochrany na Ukrajine, a tiež zapojenie do viacerých sociálno-ekonomických projektov na zlepšenie životných podmienok mimo "zakázaných" a uzavretých zón v okolí Černobyľa.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies