Na vianočnú charitu prispieva viac ako polovica Slovákov

V období Vianoc majú k sebe ľudia bližšie ako kedykoľvek inokedy v priebehu roka. Rodiny sa stretávajú pri jednom stole, panuje pokoj a pohoda, ľudia sa navzájom obdarúvajú. Z ich štedrosti môžu profitovať aj tí, ktorí sú vyslovene odkázaní na pomoc iných. Hoci na dobročinné ciele prispeje väčšina ľudí, 11 % z nich dá v tomto čase vyššiu sumu ako inokedy. Pre ďalších 16 % opýtaných zase nehrá žiadnu rolu, či sa blížia vianočné sviatky, alebo nie, pretože prispievajú rovnako aj v ostatných mesiacoch roka.

"Predvianočné obdobie je suverénne najvychytenejšou sezónou pre obchodníkov, a tým pádom aj veľkou zaťažkávacou skúškou pre rodinné rozpočty. Výsledky výskumu, ale aj reálny život nám ukazujú, že vo väčšine prípadov dokážeme hospodáriť s financiami v domácnosti tak, že nám ostane aj na takéto dobročinné aktivity," hodnotí analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub.

Vyzerá to tak, že v období okolo Vianoc, ktoré sú okrem iného nazývané aj časom hojnosti, však nie sú všetci až takí štedrí. Teda aspoň pokiaľ ide o štedrosť k cudzím v núdzi. Kým priemerná rodina minie spolu na vianočné darčeky a dobroty spolu niekoľko stovák eur, na dobročinnosť idú obrazne povedané len „omrvinky“. Tretina Slovákov, ako je rok dlhý, nedá na žiadnu benefičnú zbierku ani jediné euro. Väčšinu z nich tvoria mladí ľudia do 30 rokov.

Stále je však väčšina tých, ktorým dobročinnosť nie je cudzia a zatiahnu to aj za ostatných. V období Vianoc viac ako tretina prispievateľov venuje do 5 eur, ďalších skoro 40 % daruje od 5 do 10 eur, 20 % dá od 11 do 20 eur. Nájdu sa aj štyri percentá takých, ktorým nie je ľúto venovať aj viac ako 40 eur. "Keď si vezmeme fakt, že každý člen slovenskej domácnosti minie denne v priemere 12,50 eura, tak tie príspevky na charitu nevyznievajú ako príliš vysoké. No napríklad v susednej Českej republike venuje na charitu väčšina Čechov sumu maximálne do 200 korún, čo je v prepočte čiastka približne do 7 eur. Slováci teda vo všeobecnosti prispievajú o niečo viac," hovorí Kozub.

Tak ako to fungovalo pred stáročiami, funguje to pri zbieraní peňazí na charitu aj v súčasnosti. Aj v čase vyspelých technológií, keď už je možné platiť aj smartfónmi, neustále si držia svoje popredné miesto pouličné zbierky a pokladničky. Takouto klasickou formou prispieva na dobročinné účely až šesť z desiatich respondentov. Samozrejme, využívajú na to aj modernejšie spôsoby, teda bankový prevod (22 %), darcovské SMS (18 %), občas dokonca aj trvalý príkaz či platobnú kartu. Nie všetci však venujú peniaze priamo. Viac ako tretina „dobrodincov“ totiž kupuje výrobky a tovar charitatívnych organizácií. Spomínaná „ulica“ je spolu s médiami (televízia, noviny, časopisy) hlavným informačným zdrojom o benefičných akciách, teda na čo, kde a ako môžu ľudia prispievať.