Sviečkovú manifestáciu si pripomenula asi stovka ľudí

Na podujatí, ktoré zorganizovalo Fórum kresťanských inštitúcií sa zúčastnili a vystúpili s prejavmi aj osobnosti verejného života, napríklad primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, predseda Konferencie biskupov Slovenska a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský a predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.

Podľa Nesrovnala predstavujú účastníci demonštrácie pre nás inšpiráciu. "Ku každému, kto tam vtedy bol, prechovávam obrovskú úctu," povedal. Demonštranti podľa neho dokázali, že sa vedia postaviť proti životu v strachu. Ako dodal, manifestácia otvorila dvere zmenám, z ktorých výsledkov sa tešíme dodnes. Význam manifestácie pre neskorší pád režimu zdôraznil aj Krajňák. Podľa neho manifestácia predstavuje vynikajúci príklad nenásilného odporu voči totalite pre nadchádzajúce generácie. Podľa predsedníčky Fóra kresťanských inštitúcií Kataríny Hulmanovej patrí manifestácia k najlepším častiam našej histórie a mali by sme na ňu byť právom hrdí. Zároveň pripomenula, že solidarita, ktorú po násilnom potlačení manifestácie prejavilo účastníkom zahraničie, nás zaväzuje k tomu, aby sme aj my boli solidárni s časťami sveta, kde sa potláčajú ľudské práva. Podľa arcibiskupa Zvolenského spočíva hodnota manifestácie v preukázaní sily svedomia ľudí. "Pre dôstojný ľudský život je nevyhnutná náboženská sloboda," vyhlásil. Zdôraznil, že v dnešnej dobe je nevyhnutné brániť prirodzené ľudské práva. Čoraz viac sa totiž podľa neho kladie dôraz na "nové" ľudské práva, ktoré sú výsledkom ideologických konceptov ako napríklad gender ideológia. Ako dodal, tie často smerujú proti ľudskej prirodzenosti. 

Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uliciach. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Hlavných organizátorov - Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma. Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda zverejnila správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.