Figeľ: 'Menej je niekdy viac' platí aj pre navrhovaný klimatický balík EÚ

Figeľ pripomenul, že pred každým zasadnutím Európskej rady sa koná aj summit EĽS, združujúci politikov patriacich do tejto najväčšej európskej politickej rodiny, aby zo svojho uhľa pohľadu prerokovali hlavný program Európskej rady.
     

Pravicová politici prebrali nadchádzajúce politické zmeny poznačené odchodom predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, ktorí sú z tábora konzervatívcov, z funkcií. Ich nástupcovia Jean-Claude Juncker, respektíve Donald Tusk sú tiež členmi EĽS, čo je podľa Figeľa akousi zárukou politickej kontinuity v rámci únie.
     

Figeľ pre TASR uviedol, že EÚ vytýčila náročné ciele, či už ekonomické na najbližšie päťročné obdobie v podobe 300-miliardového investičného balíka, alebo klimatické do roku 2030. Únia, ktorá sa postavila do úlohy lídra globálnej klimatickej politiky, musí podľa neho v tomto postavení pokračovať, avšak so spoluúčasťou silných svetových hráčov, ako sú USA a štáty skupiny BRICS.
     

"Európska únia samotná nie je zjednotená. Z pohľadu Slovenska by som povedal, že menej býva viac. Zhoda a dohoda môžu byť základom pre účinnejšiu politiku, aj na pôde OSN, aj v EÚ. Príliš vysoké ambície môžu viesť k nedohode a k vonkajšiemu a vnútornému zlyhaniu únie," upozornil Figeľ na rokovania, ktoré čakajú lídrov únie v otázkach klímy a energetiky.
     

Spresnil, že nastavenie politiky EÚ na veľa cieľov, ako sú zadefinované v klimaticko-energetickom balíku, môže znamenať ekonomické i politické riziká.
     

"Som presvedčený o dôležitosti princípu vyváženosti. Nemôžeme ísť do extrémov, či už z hľadiska rastu alebo skokových investícií do nových technológií, potrebujeme skôr vyvážený a udržateľný proces," konštatoval Figeľ. Dodal, že to na jednej strane znamená modernizáciu energetického priemyslu, výroby tepla, premeny energií na energiu náročných odvetví, na druhej strane je však potreba rastu ekonomiky a udržania zamestnanosti v tomto priemysle.
     

Predseda KDH upozornil, že tento prístup je spoločný pre krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ku ktorým sa v oblasti klimaticko-energetických cieľov začali pridávať aj ďalšie krajiny - Bulharsko a Rumunsko, v niektorých názoroch aj Británia či Taliansko.
     

Figeľ ocenil moment, keď štáty "novej Európy" alebo región strednej Európy môže na rokovaniach na najvyššej úrovni v EÚ presadzovať takýto vyvážený a zodpovedný prístup a ovplyvňovať konečné rozhodnutia. Skutočnosť, že k skupine V4 sa pridávajú aj niektoré ďalšie krajiny, podľa neho potvrdzuje, že spoločný postup krajín V4 ako celku má zmysel.
     

V súvislosti s pripravovaným 300-miliardovým investičným balíkom, ktorý sľúbil Juncker na podporu rastu a tvorbu pracovných miest, Figeľ pripomenul, že ide o zaujímavý návrh, ktorý však predpokladá širšiu politickú debatu a najmä vytvorenie podmienok pre účasť súkromných investorov, ktorí majú byť významnou súčasťou tohto balíka.
     

Spresnil, že európski ľudovci aj naďalej presadzujú striedmu fiškálnu politiku. Upozornil, že verejné investície a úspory sú dva javy, ktoré nie sú v primárnom rozpore.
     

"Veríme, že striedma a zodpovedná fiškálna politika vedie k úsporám a zároveň k podpore rastu a tvorby pracovných miest. Rozvíjať naše krajiny na báze deficitov znamená konzumovať to, čo patrí deťom. Je to nezodpovedné a do istej miery aj nemorálne," uviedol Figeľ.