Situácia na Ukrajine: Separatisti v Donecku vnikli na český konzulát

18:10 - NATO: Na Ukrajine je stále asi 1000 ruských vojakov

Na Ukrajine sa stále nachádza asi 1000 ruských vojakov napriek zníženiu ich počtu po vyhlásení prímeria 5. septembra. V utorok to povedal nemenovaný predstaviteľ Severoatlantickej aliancie. Títo vojaci sú podľa neho vyzbrojení delami a bojovými vozidlami. „Ruské bojové sily majú všetko, čo potrebujú, aby pokračovali v ohrozovaní stability na východe Ukrajiny,“ povedal pod podmienkou anonymity. Dodal, že Rusko pokračuje v poskytovaní bojovej a logistickej podpory separatistom v Doneckej a Luhanskej oblasti. NATO predtým odhadovala, že na Ukrajine bolo 3000 až 5000 ruských vojakov, asi 70 percent z nich sa však z krajiny za posledné dva týždne stiahlo.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že Rusko musí zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť na nedávno anektovanom Kryme pre pokračujúcu krízu na Ukrajine. Tento krok pritom označil za prioritu. „Vyslanie riadnych a sebestačných síl smerom na Krym je jednou z našich najvyšších priorít,“ vyhlásil. Situácia na Ukrajine sa podľa Šojgua výrazne vyostrila a zvýšila sa tiež prítomnosť medzinárodných vojenských síl v blízkosti ruských hraníc. 

17:59 - Na východe Ukrajiny vznikajú Spojené ozbrojené sily Novoruska

Samozvaná Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR) sa rozhodli vybudovať spoločné ozbrojené sily. Informovala o tom dnes agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na tlačové oddelenie DĽR. Do armády budú začlenené útvary domobrany oboch republík. Nová štruktúra bude mať názov Spojené ozbrojené sily Novoruska. Za veliteľa tejto armády vymenovali generálporučíka Ivana Korsuna.

17:43 - Füle: Rusko hrozilo ekonomickou vojnou kvôli asociačnej zmluve s Ukrajinou

Rusko dalo jasne najavo, že ratifikácia asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ by mohla vyvolať veľkú ekonomickú vojnu. Aj preto sa Kyjev rozhodol pre odklad plnenia obchodnej časti asociačnej dohody. Uviedol to dnes v Štrasburgu eurokomisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle. 
      

Füle v rámci rozpravy v pléne Európskeho parlamentu (EP) pripomenul, že ruské jednotky sú prítomné na Ukrajine. Ruská strana podľa neho dala jasne najavo, že len čo asociačnú dohodu ratifikuje ukrajinský parlament, Moskva okamžite prijme hospodárske obmedzenia.
      

"Okrem vojenskej hrozby, by sme čelili aj hrozbe širokej ekonomickej a obchodnej vojny," uviedol Füle. Komisár tým vysvetlil dôvody, prečo sa vláda v Kyjeve nakoniec rozhodla pre odklad plnenia hospodárskeho časti asociačnej dohody, čiže dohody o voľnom obchode. Odklad bol navrhnutý do 31. decembra 2015.
      

Füle naznačil, že ukrajinská ekonomika v súčasnosti prechádza ťažkými skúškami a aj ukrajinská strana potrebuje získať viac času na prijatie podmienok a taríf, na ktorých sa s EÚ dohodla. Eurokomisár poslancov EP ubezpečil, že EÚ a Ukrajina budú spoločne pracovať na realizácii reforiem a rekonštrukcii Ukrajiny v rámci Asociačnej rady a jej rozvetvenej štruktúry.

17:29 - Rasmussen: Severoatlantická aliancia neuznáva víkendové voľby na Kryme

Severoatlantická aliancia neuznáva voľby, ktoré sa konali 14. septembra na Kryme, uvádza sa v dnešnom vyhlásení generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena.
      

"NATO neuznáva voľby zo 14. septembra v Autonómnej republike Krym na Ukrajine," citovala z vyhlásenia Rasmussena agentúra Interfax-Ukrajina. Šéf NATO uviedol, že ruskú anexiu Krymu aliancia považuje za nezákonnú a nelegitímnu. Moskvu odsúdil za "úmyselnú destabilizáciu východnej Ukrajiny v rozpore s medzinárodným právom".
      

"Sme jednotní v podpore zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc," dodal Rasmussen. Podľa agentúry RIA Novosti sa po nedeľňajších voľbách dostali do 75-členného krymského parlamentu dve strany - Jednotné Rusko so 70 a Liberálnodemokratická strana Ruska s piatimi mandátmi. Volebná účasť dosiahla takmer 54 percent.

17:10 - Barroso a Van Rompuy privítali ratifikáciu asociačnej dohody s Ukrajinou v EP

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskej rady Herman Van Rompuy dnes v spoločnom vyhlásení privítali rozhodnutie Európskeho parlamentu ratifikovať asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou.
     

"Je to dôležitý krok pre politické pridruženie Ukrajiny a jej hospodársku integráciu s Európskou úniou. Asociačná dohoda poskytuje plán pre transformáciu Ukrajiny na modernú a prosperujúcu európsku demokraciu," uviedli Barroso a Van Rompuy.
      

Obaja najvyšší predstavitelia EÚ pripomenuli, že na základe výsledkov trojstranných rokovaní z 12. septembra medzi predstaviteľmi EÚ, Ukrajiny a Ruska o vykonávaní dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou, komisia navrhla členským štátom odklad dočasného uplatňovania ustanovení súvisiacich s dohodou o voľnom obchode do 31. decembra 2015. Zároveň navrhla ďalšie uplatňovanie autonómnych obchodných opatrení EÚ v prospech Ukrajiny. 

16:39 - Kríza na Ukrajine je argumentom pre dostavbu jadrových elektrární

Situácia na Ukrajine je argument pre dostavbu jadrových elektrární v Temelíne a Dukovanoch. Na konferencii spoločnosti Business Forum o dodávkach plynu do Európy to povedal český minister priemyslu Jan Mládek. Podľa neho je možné zabezpečiť si jadrové palivo až na tri roky. Minister zároveň upozornil aj na možnú plynovú krízu na Balkáne. Informoval o tom server novinky.cz. "Pokiaľ máte palivo a inžinierov energetiky, ste energeticky sebestační," povedal Mládek. Jadrová elektráreň Temelín odoberá od júla 2011 palivo od ruskej spoločnosti TVEL, ktorá patrí do koncernu Rosatom. Predtým bol dodávateľom americký Westinghouse.

16:20 -  Kisku pozval Porošenko na návštevu Ukrajiny

Prezidenta SR Andreja Kisku pozýva prezident Ukrajiny Petro Porošenko na návštevu. Pozvanie na návštevu nášho východného suseda tlmočil hlave štátu počas dnešného prijatia ukrajinský veľvyslanec Oleh Havaši, agentúru SITA o tom informoval hovorca prezidenta Peter Petrus. "Andrej Kiska pozvanie s vďakou prijal," doplnil Petrus. Prezident SR prijal veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku na jeho žiadosť.

Počas prijatia ukrajinského veľvyslanca prezident zároveň vyjadril podporu Slovenska európskemu smerovaniu Ukrajiny, "ako výrazu slobodnej voľby krajiny a jej občanov, a potvrdil pripravenosť podeliť sa o skúsenosti z realizácie reforiem na Slovensku". Témou bola aj situácia pred októbrovými ukrajinskými parlamentnými voľbami, ako aj bezpečnostná situácia na východe krajiny a perspektívy mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, dodal Petrus. 

Prezident Andrej Kiska pozval v júli ukrajinského prezidenta Petra Porošenka na návštevu Slovenska. Prezident Porošenko, ktorý sa funkcie ujal 7. júna tohto roku, sa už stretol s Kiskovým predchodcom Ivanom Gašparovičom, a to na svojej inaugurácii v Kyjeve, a predtým aj na summite vo Varšave. Prozápadne orientovaný miliardár Porošenko sa stal víťazom májových prezidentských volieb, keď už v prvom kole získal viac ako 54 percent hlasov.

15:30 - Separatisti v Donecku vnikli na český konzulát

Povstalci v Donecku na východe Ukrajiny v nedeľu nakrátko vnikli do sídla českého generálneho konzulátu. Informoval o tom dnes spravodajský server Novinky.cz. Informáciu, ktorú oznámil hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Andrij Lysenko, potvrdil severu český konzul Ondřej Morávek, v súčasnosti sa zdržiavajúci na veľvyslanectve v Kyjeve.

"V nedeľu večer prišli ľudia, ktorí sa predstavili ako príslušníci kontrarozviedky Doneckej ľudovej republiky," povedal konzul. Doplnil, že skupina budovu prehľadala a zhruba po dvoch hodinách ju opustila. Konzulát je momentálne prázdny, personál odtiaľ z dôvodu bezpečnostnej hrozby odišiel už v júni. Podľa Lysenka obsadili povstalci taktiež konzulát Poľska a budovu hospodárskeho súdu. Podľa Morávka sa zástupcovia vzbúrencov v sídle poľského konzulátu naďalej pohybujú.

15:07 - Rusko chce vyslať na Krym viac vojakov

Ruský minister obrany Sergej Šojgu dnes oznámil, že Moskva musí zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť na Krymskom polostrove. Súvisí to podľa jeho slov s krízou na Ukrajine. "Vyslanie náležitých a sebestačných síl na Krym je jednou z (našich) hlavných priorít," citovala ministra agentúra Reuters. "Situácia na Ukrajine prudko eskaluje a v bezprostrednej blízkosti našich hraníc sa zvyšuje prítomnosť cudzej armády," dodal Šojgu.

13:37 - Eduard Kukan: Ratifikácia asociačnej dohody s Ukrajinou v EP je historický krok

Európsky parlament dnes veľkou väčšinou hlasov ratifikoval asociačnú dohodu s Ukrajinou, o ktorej v tom istom čase hlasoval aj ukrajinský parlament: táto dohoda musí teraz prejsť ratifikáciou v členských štátoch, aby vstúpila to platnosti, pripomenul pre TASR slovenský europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS).
      

Kukan, ktorý je člen zahraničnopolitického výboru EP, dodal, že hlasovaniu v europarlamente predchádzala rozprava o Ukrajine a vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, ktoré sú momentálne na bode mrazu.
      

"Dnešná ratifikácia asociačnej dohody je symbolickým a historicky dôležitým krokom vo vzťahoch EÚ a Ukrajinou. Je to krok správnym smerom. EÚ má dlhodobo jasnú politiku voči Ukrajine založenú na rešpektovaní jej slobodných a suverénnych rozhodnutí. Asociačná dohoda je výsledkom dlhodobého procesu rokovaní, potvrdzujúcich túto politiku," uviedol slovenský europoslanec. 

Kukan vyjadril nádej, že pre Ukrajinu prinesie táto dohoda ekonomické výhody a bude motiváciou k ďalším reformám. "Argumenty, ktoré zaznievajú proti ratifikácii tejto dohody, považujem za scestné, nepresné, a sú často výsledkom ruskej propagandy," upozornil. Podľa jeho slov má EÚ záujem na tom, aby bola Ukrajina jej partnerom - a to ako obchodným, tak aj politickým. 
      

"Dnešnou ratifikáciou vysielame signál, že chceme tento cieľ dosiahnuť," spresnil poslanec. V súvislosti s dianím na východe Ukrajiny pripomenul, že tamojšia napätá situácia nie je výsledkom dohody, ktorá bola dnes europarlamentom a ukrajinskou Verchovnou (najvyššou) radou ratifikovaná, ale výsledkom agresívnej politiky Ruska voči svojim susedom. 

13:20 -  Parlament schválil rozšírenie autonómie východných oblastí

Ukrajinský parlament v utorok odhlasoval zákony, ktorými priznal širšiu autonómiu separatistickým oblastiam na východe krajiny a vyhlásil amnestiu pre väčšinu účastníkov tamojších bojov trvajúcich od apríla. Poslanci rozhodli v prospech "osobitného štatútu" Doneckej a Luhanskej oblasti počas nasledujúcich troch rokov na neverejnej schôdzi, ktorej ďalším bodom bola ratifikácia asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ. Spory okolo dokumentu boli pritom spúšťačom krízy v bývalej sovietskej republike, keď jeho nepodpísanie predošlým ukrajinským vedením pre nátlak zo strany Ruska viedlo k prevzatiu moci opozíciou a vzbure obyvateľov ruskej národnosti. Legislatíva o rozšírení autonómie východoukrajinských oblastí je súčasťou krehkého mierového procesu, rovnako ako aj často porušované prímerie z 5. septembra. Radnica v Donecku ako jednom z hlavných centier povstania v utorok informovala, že ostreľovanie počas poslednej noci si vyžiadalo troch mŕtvych a päť zranených.

13:18 - Porošenko: Asociačná dohoda je prvým krokom k členstvu Ukrajiny v EÚ

Dnešná ratifikácia asociačnej dohody parlamentami Ukrajiny a Európskej únie je prvým krokom k členstvu Kyjeva v EÚ, vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko."Od druhej svetovej vojny ani jedna krajina nezaplatila takú vysokú cenu za právo stať sa európskou," povedal Porošenko pred poslancami Verchovnej rady. Jeho prejav prostredníctvom videoprenosu sledovali aj poslanci v Európskom parlamente v Štrasburgu.
      

"Povedzte mi, prosím, kto sa po tomto odváži zatvoriť Ukrajine dvere do Európy? Kto bude proti potenciálnemu členstvu (Ukrajiny) v EÚ, k čomu sme dnes urobili prvý, ale najrozhodnejší krok?" spýtal sa Porošenko. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz označil ratifikáciu za "historickú" chvíľu a "okamih slávy" pre demokraciu, približuje agentúra DPA.Parlamenty Ukrajiny a Európskej únie ratifikovali asociačnú dohodu súbežne. V ukrajinskom parlamente návrh podporilo 355 poslancov, v Európskom parlamente 535 poslancov.
      

Porošenko podpísal dokument ihneď po jeho ratifikácii Verchovnou radou a vyzval vládu, aby do stredy tohto týždňa pripravila návrh implementácie dohody. Politickú časť asociačnej dohody podpísali strany v marci - po zosadení ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Súčasný prezident Porošenko podpísal ekonomickú časť dohody v júni.

12:47 - Parlamenty Ukrajiny a Európskej únie dnes súbežne ratifikovali asociačnú dohodu

Parlamenty Ukrajiny a Európskej únie dnes súbežne ratifikovali asociačnú dohodu medzi Kyjevom a Bruselom. V ukrajinskom parlamente návrh podporilo 355 poslancov, pričom minimálna hranica bola 226 hlasov. Prezident Petro Porošenko podpísal dokument ihneď po jeho ratifikácii Verchovnou radou a vyzval vládu, aby do stredy tohto týždňa pripravila návrh implementácie dohody, napísala agentúra RIA Novosti. Politickú časť asociačnej dohody podpísali strany v marci - po zosadení ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Súčasný prezident Porošenko podpísal ekonomickú časť dohody v júni.

12:06 - Ukrajinský parlament schválil návrh o špeciálnom štatúte pre časti Donbasu

Ukrajinský parlament schválil dnes zákon o udelení osobitného samosprávneho režimu niektorým častiam Doneckej a Luhanskej oblasti, informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ukrajinského poslanca Oleha Ťahnyboka. Návrh podporilo 277 poslancov, pričom minimálna hranica bola 226 hlasov. Zákon nadobudne platnosť po podpise prezidenta Petra Porošenka a oficiálnom zverejnení.

Návrh zákona, ktorý predložil do parlamentu Porošenko, oprávňuje ukrajinskú vládu a ďalšie výkonné orgány podpísať dohodu s miestnymi správnymi orgánmi o sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a iných záležitostiach. Miestne správne orgány budú oprávnené zúčastňovať sa na vymenovaní miestnych zástupcov spravodlivosti. Podľa návrhu bude mať ruština a ďalšie jazyky rovnocenné postavenie ako ukrajinčina. Štát bude musieť garantovať právo používať ruštinu a ďalšie jazyky verejne či súkromne.

12:01 - Rasmussen: NATO tvrdo pracovalo na vybudovaní partnerstva s Ruskom

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v utorok uviedol, že Západ je svedkom “zmien v rozsahu, aké sme nevideli za posledné dve desaťročia a ktoré budú pretrvávať aj v nadchádzajúcich rokoch". Vyjadril sa tak pri príležitosti skončenia svojho mandátu na čele Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Ako povedal, uplynulých päť rokov bolo najrušnejších a najnáročnejších pre NATO "aj pre mňa osobne". Podľa jeho slov aliancia dlho a tvrdo pracovala na vybudovaní partnerstva s Ruskom na základe medzinárodných pravidiel a noriem. "Rusko však bohužiaľ považuje NATO a v širšom zmysle Západ za súpera," povedal Rasmussen. Dodal, že od Moldavska po Gruzínsko a teraz na Ukrajine Rusko používa ekonomický nátlak a vojenské akcie na vyvolanie nestability a konfliktov. Rasmussen sa vyjadril aj k Islamskému štátu, ktorý predstavuje podľa neho stále väčšiu hrozbu, keďže je tu riziko vysielania teroristov aj do krajín NATO.

Na záver Rasmussen uviedol, že Západ je na prednej línii nového boja medzi "toleranciou a fanatizmom, demokraciou a totalitárstvom, medzi otvorenými a uzavretými spoločnosťami". Zdôraznil však, že každé trvalé riešenie krízy musí byť vždy politické a diplomacia preto ostáva nenahraditeľná. Napriek tomu treba byť v prípade potreby pripravený podporiť diplomaciu vojenskou silou, "ak to bude nevyhnutné", uzavrel generálny tajomník. 

10:53 - Hlavný veliteľ síl NATO v Európe: V Moldavsku vidieť ukrajinský scenár

Hlavný veliteľ vojsk NATO v Európe, americký generál Philip Breedlove, v pondelok vyhlásil, že Rusko sa v prípade bývalej sovietskej republiky Moldavsko správa v niektorých prvkoch podľa rovnakého scenára, aký Moskva použila pred anexiou Krymu a intervenciou na východnú Ukrajinu. Napísala to dnes agentúra Reuters. Rusko intervenovalo na Ukrajinu v čase rastúcich nepokojov proruského obyvateľstva a vzbúrencov. Breedlove povedal, že povstalcom pomohli vytvoriť vojenskú situáciu na Ukrajine "malí zelení mužíčkovia" - vojaci v uniformách nejasnej štátnej príslušnosti. V rovnakom čase Moskva zhromaždila svoje vojenské sily a zásoby na hraniciach pod zámienkou vojenského cvičenia. Nakoniec ruskí vojaci dvakrát zasahovali. Prvý raz pri anexii Krymu a druhý raz pri snahe odvrátiť porážku proruských povstalcov ukrajinskou armádou.

08:12 - Merkelová a Putin v telefonáte prebrali dodávky plynu aj prímerie na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelňajšom telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou rozoberali dôležitosť zachovania prímeria na Ukrajine a situáciu s dodávkami ruského plynu do Európy. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na oficiálne vyhlásenie zverejnené Kremľom.
      

"Putin a Merkelová si vymenili názory na situáciu ohľadom dodávok zemného plynu z Ruska členským štátom EÚ a zhodli sa na tom, že by mali pokračovať trojstranné konzultácie," agentúra Ria Novosti citovala vyhlásenie Kremľu. Hovorca nemeckej kancelárky Steffen Seibert dodal, že rozhovor sa dotkol aj otázok uplatňovania dohôd mierového plánu pre východ Ukrajiny, ku ktorým sa dospelo v Minsku 5. septembra. Podľa Seiberta Merkelová ruskému prezidentovi pripomenula, že riešenie ukrajinského konfliktu si bezpodmienečne vyžaduje úplné stiahnutie ruských jednotiek a zabezpečenie rusko-ukrajinskej štátnej hranice.
      

Merkelová zároveň privítala kompromis ohľadom zóny voľného obchodu, ku ktorému došlo v piatok počas trojstranných rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a Európskou úniou, pričom vyzvala na pokračovanie týchto rozhovorov. Tieto by sa nemali vyhnúť ani problému dojednávania ceny plynu medzi Ruskom a Ukrajinou. Európska únia a Ukrajina v piatok ako ústupok Rusku súhlasili, aby sa implementácia dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou odložila až na koniec roka 2015.

08:00 - Rakúsko poskytne OBSE desať bezpilotných lietadiel na monitorovanie Ukrajiny

Rakúsko poskytne Organizácii pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE) desať bezpilotných lietadiel určených na monitorovanie dodržiavania prímeria vo východnej časti Ukrajiny. Oznámil to dnes rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz, ktorého citovala agentúra RIA Novosti.

"Našou misiou nie je iba podporiť mierovú dohodu poskytnutím pozorovateľov v rámci OBSE, ale aj dodaním desiatich bezpilotných lietadiel, ktoré umožnia kontrolu konfliktom postihnutých oblastí a urýchlenie procesu mierového riešenia," uviedol Kurz po stretnutí s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom v Kyjeve. Podľa rakúskeho diplomata jeho krajina taktiež zintenzívni na Ukrajine zdravotnícku pomoc, pričom prioritou rakúskej misie budú ťažko zranené osoby z východu Ukrajiny. Porošenko vyjadril nádej, že sa počet pozorovateľov OBSE v blízkej budúcnosti zvýši. Prezident povolil použitie bezpilotných lietadiel 13. septembra.