BRUSEL - Belgický kráľ Filip dnes rozhodol, že šéfovi Novej flámskej aliancie (N-VA) Bartovi De Weverovi poskytne ďalší týždeň k dobru, aby sa v úlohe kráľovského vyjednávača pokúsil o zostavenie novej federálnej vlády.
De Wever na dnešnej audiencii v kráľovskom paláci predložil súhrn jeho doterajších rokovaní s politickými stranami, ktoré získali dôveru voličov v parlamentných voľbách z 25. mája. Líder flámskych nacionalistov získal rolu zostavovateľa vládnej koalície, lebo jeho N-VA získala vo voľbách najviac hlasov (17,4 percenta) a 33 kresiel v 150-člennom parlamente.
Zdroje z kráľovského paláca podľa tlačovej agentúry Belga potvrdili, že kráľ rozhodol o ďalšom, v poradí už treťom predĺžení vyjednávačskej misie De Wevera na jeho vlastnú žiadosť.
Líder N-VA v rozhovore s kráľom vyjadril presvedčenie, že stále existujú sľubné vyhliadky na vytvorenie stredo-pravicovej vládnej koalície. S výsledkami svojich rokovaní sa opäť dostaví pred kráľa 17. júna.
Ak sa mu do budúceho týždňa nepodarí presvedčiť o zostavení funkčnej vlády, kráľ Filip s najvyššou pravdepodobnosťou presunie funkciu vyjednávača na iného politika.
De Weverove snahy o vznik koalície bez prítomnosti Socialistickej strany (PS), ktorá dominuje v politickom živote frankofónneho Valónska, dostali trhlinu uplynulý víkend, keď socialisti podpísali dohodu o spolupráci s valónskymi kresťanskými demokratmi z Centra humanistických demokratov (cdH) vo Valónsku a v regióne Brusel a rovnakú dohodu s liberálmi zo strany Frankofónni demokratickí federalisti (FDF). Ide o prvú povolebnú alianciu, ktorá narúša De Weverove predstavy o vláde bez účasti socialistov.
Šéf N-VA sa však stále nevzdáva snáh poslať socialistov do opozície a na federálnej úrovni presadzuje širšiu liberálno-pravicovú koalíciu za účasti flámskych aj valónskych kresťanských demokratov a rovnako flámskych aj valónskych liberálov. Jeho úlohou je v treťom rokovacom týždni nájsť čo najväčší prienik medzi programami týchto strán a presvedčiť najmä frankofónnych politikov, že nová vláda nepovedie politiku, ktorá by mohla viesť k rozpadu federácie.
Po voľbách v roku 2010 nastala v Belgicku politická kríza trvajúca 541 dní, keď sa vyjednávačom opakovane nedarilo získať potrebnú politickú dohodu pre zostavenie novej vlády.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies