PCHJONGJANG – Náročná služba vo štvrtej najväčšej armáde na svete, je pre ženy taká záťaž, že po krátkom čase sa ich telo vzprieči a vojačky prestávajú menštruovať.
Podľa bývalej vojačky Lee So Jeon sú bežnou súčasťou aj násilie páchané na ženách, sexuálne obťažovanie či znásilňovanie. „Po šiestim mesiacoch až roku služby sme kvôli podvýžive a stresu nemenštruovali,“ uviedla dezertérka Jeon v rozhovore pre BBC, ktorá v armáde slúžila 10 rokov. Tvrdý tréning a znižujúce sa prídely jedla v severokórejskej armáde si vybrali tvrdú daň na telách vojačiek. Aj keď sú ženské tréningy o niečo kratšie ako tie mužské, denné povinnosti ostávajú veľmi podobné.
Ženy musia navyše každodenne variť a upratovať. „Ostatné vojačky hovorili, že sú rady, že svoj cyklus už nemajú. Situácia je už aj tak dosť zlá. Keby sme menštruovali, bolo by to len horšie,“ dodala Jeon. Narážala tým na neschopnosť armády poskytovať vojačkám základné hygienické potreby. Tak so svojimi kolegyňami boli nútené používať hygienické vložky opakovane. Hrozné podmienky v armáde potvrdila aj autorka knihy North Korea in 100 guestions, Juliette Morillotová. „Aj dnes musia ženy často používať bavlnené vložky, ktoré sa dajú vyprať,“ uviedla spisovateľka.
„Musia ich každú noc prať tak, aby ich muži nevideli,“ dodala Morillotová. Keď sa vojačiek pýtala na znásilňovanie v armáde, mnohé z nich uviedli, že ostatné ženy s tým majú skúsenosti, no žiadna z opýtaných to údajne nezažila na vlastnej koži. Lee So Jeon v rozhovore uviedla, že ona znásilnená nebola, no niektoré jej kolegyne áno. „Veliteľ roty ostával po večierke na svojej izbe a znásilňoval vojačky pod svojim velením. Opakovalo sa to stále dokola,“ opísala Jeon. Armáda KĽDR údajne trestá sexuálne delikty veľmi tvrdo, muži, ktorí sú za tieto prečiny odsúdení, si môžu za mrežami posedieť aj 7 rokov. „Väčšinou ale nikto nechce vypovedať. Takže muži často vyviaznu bez trestu,“ vysvetlila Morillotová.
V KĽDR v roku 2015 zaviedli povinnú 7-ročnú vojenskú službu pre ženy, ktoré dovŕšili plnoletosť. Jeon, ktorá slúžila v armáde od roku 1992 do 2001 sa do služby prihlásila dobrovoľne, v čase keď krajinu zasiahol hladomor. Dôvodom bol každodenný aspoň nejaký prísun jedla. Armádu Lee So Jeon opustila vo svojich 28 rokoch. V roku 2008 sa rozhodla, že chce zo Severnej Kórei utiecť. Na čínskej hranici ju však zadržali a poslali na rok do väzenského tábora. Pri druhom pokuse jej útek vyšiel.
Autorky kníh Juliette Morillotová a Jieun Baeková však upozorňujú, že výpovede korešpondentiek sa síce zhodujú, no kvôli veľkému dopytu po informáciách o krajine, môžu byť niektoré výpovede zveličované.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies