Sebastian Kurz a jeho ľudovci triumfovali v parlamentných voľbách s výrazným náskokom

Nemecká kancelárka Angela Merkelová po víťazstve konzervatívneho lídra Sebastiana Kurza v rakúskych voľbách uviedla, že nie je príliš znepokojená možnými rozdielnymi pohľadmi na migračnú politiku. Merkelová Kurzovi už v nedeľu blahoželala a v pondelok uviedla, že jeho úspech pripisuje "energickej" modernizácii jeho Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). Dodala však, že sila pravicovej populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) je "veľkou výzvou" pre jej rakúskych rivalov. Akú vládnu koalíciu by si priala, neuviedla.

Kurz presadzuje tvrdý postoj v otázke migrácie a minulý rok zorganizoval zatvorenie balkánskej trasy. Merkelová však spochybnila, že by v tomto smere medzi nimi boli výrazné rozdiely a uviedla, že rozsiahla časť utečeneckej politiky nie je až "taká sporná". "Pokiaľ sa stane kancelárom, budem sa tým hlbšie zaoberať, avšak nie som príliš znepokojená," dodala.
 

31,7 percenta občanov podporilo ľudovcov z ÖVP, čo by im prinieslo 62 kresiel v novom rakúskom parlamente. Za nimi figurujú sociálni demokrati z SPÖ úradujúceho spolkového kancelára Christiana Kerna, ktorým sa momentálne rysuje zisk 26,9 percenta hlasov, v prepočte 52 mandátov.

Na treťom mieste je Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá si polepšila hlavne v pohraničných oblastiach krajiny a celkovo by mohla získať o vyše päť percent navyše oproti voľbám spred štyroch rokov, aktuálne by mala na základe podpory 26 percent voličov v parlamente 51 poslancov.

Desať poslancov by obsadili v budúcom parlamente poslanci NEOS na základe zisku 5,1 percenta hlasov, osem zákonodarcov by mala v ňom vďaka podpore 4,3 percenta voličov Kandidátka Petra Pilza, bývalého spoluzakladateľa Zelených, ktorí dnes utrpeli volebné fiasko.

Zdá sa, že po zisku 3,9 percenta zostanú práve Zelení tesne pod hranicou zvoliteľnosti a po strate viac ako 8,5 percenta oproti roku 2013 sa ocitnú zrejme mimo parlamentu.

Rímsky denník La Repubblica uvádza, že pravičiari Heinza-Christiana Stracheho (zo Slobodnej strany Rakúska) chcú vstúpiť do novej vlády, aby sa otočili chrbtom Bruselu a spojili sa s Budapešťou zvýšiac moc Vyšehradskej štvorky, ktorá sa stavia proti spoločnej utečeneckej politike Európskej únie.

Z demokraticko-politického hľadiska je toto vystupňovanie na osobnosti v Rakúsku problematické. Svedčí o túžbe po veľkom uvoľnení, ktorého súčasťou môžu byť aj sympatie pre autoritársky štýl politiky, mieni švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung (NZZ). Súčasne dodáva, že by bolo nefér vyčítať to víťazovi volieb Sebastianovi Kurzovi, aj keď neváhal vytĺcť z toho politický kapitál.

Mnohé z Kurzových ideí - efektívnejšia správa, daňové úľavy alebo volanie po väčšom zohľadnení názorov bežných občanov v rozhodovacom procese - sú správne. Zväčša však nie sú nové. Vždy pri tom bol problém s ich implementáciou v praxi. Nádeje vkladané do Kurza sú v každom prípade podobne veľké ako potenciál pre sklamania.

Rakúske zázračné dieťa by mohlo byť užitočné pre Orbána, píše budapeštiansky denník Blikk vo svojom internetovom vydaní. Orbán má so súčasným rakúskym kancelárom Christianom Kernom mrazivé vzťahy. Kern tak napríklad navrhol škrtnúť finančné prostriedky Únie pre Maďarsko, ak krajina nebude postupovať v súlade s rozhodnutiami väčšiny ostatných členov EÚ. Naopak, Sebastian Kurz si ako minister zahraničných vecí dobre rozumel s rezortným maďarským kolegom Péterom Szijjártóom. Navyše sú si postoje Kurza i jeho strany a maďarskej vlády k utečeneckej problematike blízke, konštatoval budapeštiansky denník.