Zomrela legenda nemeckej politiky Helmut Kohl

Kohl patril k najvýraznejším osobnostiam z generácie štátnikov, ktorí zostanú navždy spätí s pádom Železnej opony, zjednotením Nemecka po páde Berlínskeho múru, koncom Studenej vojny a rozšírením a silnejšou integráciou Európskej únie. V rokoch 1982 až 1990 bol kancelárom západného Nemecka, po páde Železnej opony aj kancelárom zjednotenej Spolkovej republiky Nemecko, ktorým bol až do roku 1998.

"Helmut Kohl bol najdôležitejším európskym štátnikom od skončenia 2. svetovej vojny," vyhlásil už v roku 2011 bývalý americký prezident Bill Clinton. Dodal, že Kohl "vždy odpovedal na dôležité otázky svojej doby správne pre Nemecko, správne pre Spojené štáty a správne pre budúcnosť sveta".

Ako napísala v nekrológu agentúra AP, Kohl pre celý svet takmer dve desaťročia stelesňoval novú, povojnovú podobu Nemecka ako krajiny "vľúdnej, spoľahlivej a tak trochu nudnej".

Viaceré médiá pripomínajú aj známy výrok bývalej dlhoročnej predsedníčky nemeckého parlamentu Rity Süssmuth, ktorá popisovala dlhotrvajúce puto medzi nemeckými voličmi a Kohlom ako čisto pragmatickú záležitosť: "Voliči Kohla nemajú radi. Ale veria mu."

Kohl bol jedným z architektov nového usporiadania Európy a sveta po páde Železnej opony, o ktorom si mnohí mysleli, že už pretrvá navždy. Bol hybnou silou pri procese rozširovania Európskej únie ďalej na východ a bol tiež veľkým zástancom a propagátorom zavedenia eura, ku ktorému došlo rok po jeho odchode z vrcholovej politiky.

Helmut Kohl bol nemeckým kancelárom dlhšie ako Konrad Adenauer, prvý povojnový kancelár západného Nemecka a Kohlov veľký vzor. Za celú históriu krajiny bol dlhšie pri moci iba zjednotiteľ Nemecka Otto von Bismarck (1871-1890).

Kohl sa narodil 3. apríla 1930 v Ludwigshafene v Porýní-Falcku. Ako veľká väčšina jeho rovesníkov bol v Hitlerjugend, ale na vojnu ho pre jeho mladý vek naverbovať nestihli. Zato jeho starší brat Walter vo vojne padol. Krátko po vojne vstúpil Helmut Kohl do čerstvo založenej CDU, ako 39-ročný sa v roku 1969 stal predsedom krajinskej vlády Porýnia-Falcka a na tomto poste zotrval do roku 1976.

Prvý pokus o funkciu spolkového kancelára mu v roku 1976 nevyšiel, voľby vyhrali sociálni demokrati a kancelárom sa stal ich predseda Helmut Schmidt. Kohlova chvíľa prišla až o šesť rokov neskôr, keď sa po vládnej kríze dostali k moci konzervatívci a Kohl sa stal kancelárom. Voliči ho - a jeho stranu - potvrdili pri moci v štyroch voľbách po sebe v rokoch 1983, 1987, v eufórii po páde Železnej opony v roku 1990, a potom opätovne ešte v roku 1994.

Kohl sa porúčal od kormidla až v roku 1998, kedy voľby ovládli opäť sociálni demokrati a kancelárom sa stal Gerhard Schröder. Krátko nato sa v CDU rozhorel veľký škandál okolo netransparentného financovania strany. Kohl, napriek tomu, že tým podľa väčšinovej mienky strane poškodzoval, odmietal prezradiť mená dovtedy nepriznaných straníckych donorov s poukazom na to, že im sľúbil, že zostanú navždy v anonymite.

Napätie medzi straníckym vedením a Kohlom vyústilo v roku 2000 do jeho odvolania z postu čestného predsedu strany a ostré slová na jeho adresu v tom čase padali aj zo strany súčasnej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá bola vždy predtým - a aj potom - považovaná skôr za jeho chránenkyňu.

Helmut Kohl bol 41 rokov ženatý s Hannelore Renner, prekladateľkou z anglického a francúzskeho jazyka, s ktorou mal dvoch synov - Petra a Waltera. Hannelore v roku 2001 ukončila svoj život vlastnou rukou vo veku 68 rokov, dlhé roky predtým trpela alergiou na svetlo. V roku 2005 Kohl predstavil verejnosti ako novú partnerku mladú ekonómku Maike Richter a v roku 2008 sa s ňou oženil.

Napriek tomu, že v posledných rokoch žil Kohl v ústraní, politiku bedlivo sledoval a často sa k nej vyjadroval. Nie vo všetkom mal rovnaký názor ako súčasná kancelárka Merkelová. V roku 2011 napríklad vyzýval na väčšiu zhovievavosť voči Grécku a tvrdil, že Európa je povinná tejto krajine v jej ekonomických ťažkostiach pomôcť. Mal tiež o niečo negatívnejší postoj voči utečencom. V roku 2016 napísal, že "Európa sa nemôže stať novým domovom pre milióny ľudí z celého sveta, ktorí potrebujú pomoc".

Výrok Helmuta Kohla, ktorý zahraničné médiá v deň jeho úmrtia spomínajú najčastejšie, zaznel v roku 2004 pri príležitosti rozšírenia Európskej únie o desať prevažne východoeurópskych krajín vrátane Slovenska: "Najdôležitejším pravidlom novej Európy je: Už nikdy viac v Európe nesmie prísť k násilnostiam."