Za dní prvej cirkvi, teda tej, ktorá sa rozmáhala po ukrižovaní a vzkriesení Ježiša, sa nenávisť voči veriacim vystupňovala hádam aj z hodiny na hodinu.
Začalo sa veliké prenasledovanie, takže mnohí zomierali mučeníckou smrťou a tí, čo ešte ostali nažive, sa síce aj báli, ale aj tak ohlasovali vieru a snažili sa duchovne rásť.
Vtedy ešte pôsobil aj apoštol Peter, všetci známi učeníci sa pohybovali a učili, menili sa a zanechávali stopy v dejinách. Boli i takí, čo sa rozutekali a pred súžením sa rozhodli odísť do iných miest, mimo známeho Izraelského ľudu, ale svoje poslanie nezapreli.
Antiochia
Tak sa veriaci dostali do Antiochie, v tom čase ovplyvnenej helenistickou érou a vysvetľovali slovo Božie cudzincom, alebo ako ich nazývali, pohanom.
Na prekvapenie a aj potešenie, sa dali síce nie všetci, ale niektorí presvedčiť a priklonili sa k novému učeniu, čo narobilo poriadny rozruch.
Vyslanie
Netrvalo dlho a aj v Jeruzaleme, teda v hlavnom centre diania, sa dopočuli, že v Antiochii sa ľudia obracajú k Bohu, čo ich podnietilo konať. Uzniesli sa, že by bolo najlepšie vyslať tam jedného verného a múdreho, jedného, čo je naplno oddaný cirkvi, aby sa staral o nových veriacich a aby práca napredovala čo najviac. Vybrali Barnabáša, muža osvedčeného a ten ihneď poslúchol a zaradoval sa, keď uvidel, že je pravda, čo sa hovorí a v Antiochii prichádza premena.
Spolupracovník
Barnabáš napokon vyhľadal apoštola Paula, aby s ním spolupracoval, obaja sa na tom mieste usadili a neopustili Antiochiu po celý rok. A tam, práve tam, prvý raz dostali pomenovanie kresťania.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies