BRATISLAVA - Záhady ľudského tela sa snažili rozlúšťiť aj vedci ako Platon, Bacon alebo Darwin. Až s nástupom 21. storočia dokážu vedci vysvetliť mnohé zo záhad ľudského organizmu. Prečítajte si o najzaujímavejších z nich.
Napríklad také šteklenie je momentom, keď sa v istom momente smejeme, aj keď nechceme. Zúrivosť v nás prepukne v tom momente, keď nás niekto šteklí a neprestane ani po požiadaní o to. Vedci zistili, že sme štekliví hlavne z toho dôvodu, aby sme cítili, že po nás prechádza hmyz. Väčšina našich chulostivých bodov sa nachádza tam, kde sa koncentrujú naše obranné reflexy.
Určite ste sa už stretli s hláškou, že zívanie je následkom nedostatku kyslíku v mozgu. Tieto staršie teórie ale vyvrátili štúdie s pokusmi, pri ktorých dostali účastníci kyslík, ale rovnako to nepomohlo. Zívali ďalej. Vedci nakoniec záhadu vysvetlili: zívame kvôli tomu, aby sme ochladili prehrievajúci sa mozog. Preto by sme to nemali potlačovať - zívanie udržuje v rovnováhe energetické centrum tela. Psychicky tiež uvoľňuje napätie.
Plačeme pri krájaní cibule, pretože slzy sa začnú produkovať ako obrana proti agresívnym zlúčeninám síry, ktoré sa pri rozsekávaní cibule uvolňujú.
Je nám zima, keď sa nám “zježia” chlpy na koži, tie totiž zadržiavajú prienik vzduchu a vytvárajú izolačné vrstvy. Zo strachu máme husiu kožu, aby sme pôsobili mohutnejšie a “zastrašili nepriateľa”. Husia koža nám tak isto naskakuje aj zo vzrušenia. Môže vraj za to nervová sústava, ktorá v takých momentoch reaguje výbojom, ktorý stiahne svalové vlákna okolo chlpov.
Červenanie vyvolávajú emocionálne podnety, takže o nás dokážeme prezradiť, že sme rozrušení. Podľa zakladateľa psychoanalýzy - Sigmunda Freuda, je nepriamym spôsobom odhalenia skrytej túžby.
Pri kýchání sa telo zbavuje nežiadúcich látok, napríklad chemikálií, alergénov alebo roztočov. Tiež ním telo reaguje na prudkú zmenu teploty. Keď sa chystáme kýchnuť, prakticky všetky funkcie v tele sa zastavia. Kýchnutie je reflexom z podráždenia trojklaného nervu, ktorý vytvára veľký tlak a podráždenie nervov, ktoré sú zodpovedné za pohyb očných viečok.
Zvierata neplačú, dokážu to len ľudia. K čomu nám to ale je? Slzy nám začnú tiecť napríklad pri dojímavom filme, silnom emotívnom zážitku, pri nepríjemnej spomienke na partnera... Slzy z nás doslova odplavujú stres a celkové napätie, takže by sme ich nemali zadržiavať - lebo stres, najmä dlhodobý, spôsobuje celý rad ochorení.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies