POPRAD – V minulosti sa na Spiši Zelený štvrtok či Biela sobota považovali za vhodné na poľné práce. Celkovo sa však s Veľkým týždňom a osobitne s Veľkonočným trojdním, ktoré sa začínalo večernou omšou na Zelený štvrtok, spájalo niekoľko zvykov a tradícií.
Podľa kežmarskej historičky a spisovateľky Nory Baráthovej sa na Zelený štvrtok ráno ľudia umývali, niekde sa váľali v rose trávy a niekde dokonca v potoku. „V tento deň u katolíkov zaviazali zvony, aby počas týchto dní nezvonili a zvony sa mohli rozozvučať iba pri slávnosti vzkriesenia. Hovorilo sa, že zvony na tie tri dni odletia do Ríma. K tomu sa viaže stredoveká kežmarská povesť, podľa ktorej sa jeden zo študentov uviazal k zvonom, dostal sa s nimi do Ríma a viac sa domov nevrátil,“ priblížila povesť Baráthová. Namiesto zvonov sa používali rapkáče, ktoré vraj mali odohnať nečisté sily.
Na Veľký piatok dodržiavali katolíci prísny pôst. „Najprísnejší pôst mali bezpochyby pravoslávni veriaci. Napríklad vo Veľkej Lomnici nemeckí evanjelici jedli ryžu v mlieku, a ako inde, tak aj tu išli na Večeru Pánovu. Možno práve z toho vznikla nepravdivá správa, že Veľký piatok je najväčším sviatkom evanjelikov,“ pripomenula Baráthová. Ľudia v ten deň rovnako intenzívne sledovali počasie. „Ak napríklad pršalo alebo snežilo, nikomu to neprekážalo, lebo vtedy zem potrebuje a prijíma veľa vody. Odkiaľ v ten deň vanul vietor, z tej strany mal viať až do Jána,“ priblížila miestne pranostiky kežmarská historička. Tradíciou, ktorá sa zachovala až do súčasnosti, sú pašiové hry o utrpení Ježiša Krista. Na Veľký piatok ich hrávali študenti v mestách. Podľa Baráhovej pochádza najstarší záznam o nich z Kežmarku z rokov 1523 až 1524.
Biela sobota sa niesla v znamení príprav na sviatky, pieklo sa, varilo či maľovali sa vajíčka. „V niektorých dedinách ženy utekali k potoku, aby zmyli zo seba pôst, u katolíkov bola večer bohoslužba, slávnosť vzkriesenia,“ pripomenula Baráthová. Veľká noc sa podľa jej slov prežila v rámci slušnosti ako jeden z najväčších sviatkov, jedli sa len posvätené jedlá a chodilo sa do kostola. Súčasťou Veľkonočnej nedele však boli aj prípravy na nastávajúci deň. „Na Veľkonočný pondelok už na svitaní prichádzali mládenci, vytiahli dievčatá k potoku alebo pumpe, oblievali ich, vyšibali korbáčmi, za čo dostali maľované vajíčka, zajesť i vypiť,“ uviedla Baráthová. Ako dodala, v dedinách zasa kedysi do kúdeľných izieb prijímali v ten deň nových členov. Išlo o tých, ktorí navštevovali posledný ročník ľudovej školy. V niektorých obciach sa v kúpačke pokračovalo aj v utorok, vtedy však pre zmenu dievčatá polievali chlapcov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies