Výstava v Galérii ÚĽUV ukáže, čo všetko je možné vyrobiť z prírodných pletív

Výstava z cyklu Tradícia netradične dokumentuje, že prírodné pletivá sú zastúpené v tradičnom i súčasnom remesle a dizajne. Návštevníci sa môžu zoznámiť s rôznorodými dielami od majstrov výrobcov, dizajnérov i študentov. Pozoruhodné predmety pochádzajú zo súkromných zbierok aj depozitárov múzeí. "Môžete na nej vidieť rôzne výrobky, od muzeálnych zbierok až po súčasné produkty od známych dizajnérov, ale aj študentov vysokých a stredných škôl," povedala k výstave Mária Hriešik Nepšinská z produkčného tímu ÚĽUV.

Záujemcovia sa môžu zoznámiť s rôznymi materiálmi, ktoré sa spájajú s tradičným pletením. "Od prútia cez korienky, slamu, pálku, šúpolie. Je to naozaj široké spektrum výrobkov, od košíkov cez lavice, stoličky, rôzne nádoby, svietidlá, opletané fľaše, ale aj odevné doplnky ako sú šilty, klobúky, kabelky, papuče," približuje Hriešik Nepšinská. 

Mária Hriešik Nepšinská z produkčného tímu ÚĽUV prízvukuje, že návštevníci výstavy môžu obdivovať skutočne široký sortiment, ktorým chcú autori výstavy ukázať spektrum toho všetkého, kde sa prírodné pletivá, trvalo udržateľný materiál, používal. "A stále dá použiť. Sú to napríklad aj zásobnice na potraviny alebo včelárske úle," uzavrela. 

Košikárstvo ako voľná forma pletenia patrí k najstarším remeslám. Využívali ho pôvodné kultúry na všetkých obývaných kontinentoch a technologicky i surovinovo sa zachovalo v takmer nezmenenej podobe dodnes. Prírodné pletivá predstavovali v predindustriálnej dobe a pred objavením alternatívnych materiálov v 20. storočí dôležitý ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál. Spolu s hlinou, drevom a čiastočne aj kovom tvorili často jedinú materiálovú základňu pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov (koše, korbáče, vianočná, veľkonočná, žatevná výzdoba, vtáčie búdky, atď.). V jednotlivých častiach Slovenska sa využíval takmer každý dostupný lokálny materiál vhodný na pletenie. Dominovalo prútie, slama a štiepané luby. V menšej miere sa spracúvalo kukuričné šúpolie, pálka močiarna, prípadne korienky a lyko.

„Pri koncipovaní výstavných celkov v jednotlivých galerijných miestnostiach nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ popisuje problematiku kurátor výstavy prof. Tibor Uhrín.

Výstava z cyklu Tradícia netradične Galérii Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) na Obchodnej ulici v Bratislave potrvá do 12. januára 2024.